Reklama

Kdy jste se naposledy pokakali

Kikina (Ne, 21. 6. 2020 - 17:06)

Tak já už toho ve svém mladém věku (23 let) mám za sebou už docela dost a zastávám tu známou filozofii že co tě nezabije tě posílí. No a co tě zabije už tě holt neposíli :0)

pavel (So, 20. 6. 2020 - 06:06)

Tak takhle naplněnou plenku jsem už dlouho neměl !!

Scatter (Pá, 19. 6. 2020 - 20:06)

Wow, nádhera!

Maťa (Pá, 19. 6. 2020 - 11:06)

Asi dnes sa mi stane nehoda, asi sa pokakám. Naskytla sa mi pekná príležitosť, ako sa trošku strápniť pred sestrou a mamou. So ségrou sme včera zjedli celú fľašu olív so syrom a chudák sestra dnes hnačkuje, ani do práce nemohla. Ja som v poriadku a práve vyrážam asi 130 km mimo mesta a rozmýšľam, či si nevezmem preháňadlo a načasujem to tak, aby som sa cestou domov pokakala a domov prišla s plnými nohavičkami a fľakom na zadku. Nebolo by to nápadne, mohla by som sa krásne hanbiť a užiť si to. Myslím, že pôjdem do toho, už sa teším.

Kikina (Pá, 19. 6. 2020 - 11:06)

Tak pak napiš jak jsi dopadla a jaká byla ostuda. Aspoň někdo to tu trochu oživil. Já už trpím syndromem vyhoření :0) ale bacha s medicínou to nepřeháněj. Já jí používat přestala když mi začala docela slušně kurvit střeva a měla jsem po ní nežádoucí dojezdy. Ale chápu že ty jsi nastavena tak že potřebuješ aby to z tvého pohledu byla jakože nehoda. Já to takhle nemám. Radši něco naspořim a když je třeba tak holt trochu zatlačim ale líbí se mi spíš mít v kalhotkách pěkně velké pevné hovínko co se něžně mazlí s mým zadečkem než tekutý průjem který mi nateče až do bot :0)

Maťa (Pá, 19. 6. 2020 - 19:06)

Dúfam, že ségra sem nikdy nepríde a v tomto príbehu sa nenájde, no aj keby, verím, že by to medzi nami nič nepokazilo, a tak to risknem a napíšem vám o mojom dnešnom zážitku. Kikina, máš pravdu, preháňať to s medicínou, by asi bez následkov neostalo. Snažím sa preto častejšie užívať Regulax a prípravky na rastlinnej báze. Mne celkom dobre pomáhajú a dokonca presne tak, ako chcem, nemávam po nich úplnú hnačku. Mám šťastie, že tie krásne pocity zažívam nielen pri pokakaní. Nádherne ma rozpáli aj hanba po pocikaní, či už cez deň, alebo v noci, takže môžem to rôzne striedať. S klasickou medicínou to nepreháňam, preto dúfam, že sa nemusím báť nejakých následkov. Väčší rešpekt mám pred liečikmi na spanie, no s nimi to tiež nepreháňam. Krabička ročne mi úplne stačí. Som divná, ale čo už so mnou, keď inak som až príliš racionálna, zodpovedná a príliš normálna. Niekto sa potrebuje každý piatok zresetovať a ja proti stresom bojujem tým, že po nehodách sa krásne hanbím. Dobíja ma to energiou na ďalšie fungovanie v celkom vysokom tempe. Potrebujem ten vzrušujúci pocit, potrebujem si občas takto užiť. Dnes to bolo tiež nádherné. Prišla som domov a keď ségra zbadala ako vyzerám, hneď sa začala smiať, tak milo, nebol to výsmech, iba sa neudržala. Totiž hovorila mi, že „dávaj si pozor, lebo keď to chytí aj teba, tak v aute sa zaručene poserkáš“. Keď videla, že stalo sa, pobavilo ju to. Bol to fajn pocit a chcela som si ho chvíľu užiť, no doma sa promenádovať posr..., to nejde, tak som hneď išla do kúpeľne a užila som si to sama. Osprchovala som sa, prebehla do izby sa obliecť a išla som naspäť do kúpeľne. No ja potvora, cestou do kúpeľne, keď som už išla prať, začala som so sestrou rozoberať tému, pri ktorej som si bola istá, že sa chytí. Stalo sa, začala rozprávať a išla za mnou. Došla so mnou až do kúpeľne a ja i keď veľmi nerada, lebo nechcela som, aby išla preč, no patrilo sa niečo povedať, som sa jej opýtala, či jej nevadí, že idem prať, že už hnačkovala, tak aby sa ešte aj nepoblinkala. Usmiala sa a napriek smradíku, rozprávala v pohode ďalej. Všimla som si, že sa nahla, aby videla tie veci. Boli veľmi pokakané, no prala som ich rada, bola som v siedmom nebi, s husou kožou po celom tele a taká vzrušená, že som už radšej ani nerozprávala, nechala som len ju, aby si nevšimla, že sa mi chveje hlas. Bolo mi fakt krásne. Ešte aj v posteli na to budem myslieť a určite si to ešte trošičku užijem.

Kikina (So, 20. 6. 2020 - 09:06)

Bezva akce. A jak to probíhalo? Fakt ses pokakala v autě nebo až po vystoupení z něj? Jinak máš pravdu každý z nás má mít něco neobvyklého čemu se čas od času věnuje jinak by ten život byl hrozně nudný a tohle není nic špatného. Když nepočítám Košice tak moje největší ostuda asi byla když mě ta sestra v nemocnici musela ručně umýt před zraky těch ostatních holek na pokoji a to jsem byla opravdu hodně pokakaná a navrch ještě počůraná. Hanbila jsem se šíleně ale zároveň to bylo vzrušující a poznamenalo mě to natolik že jsem si holt začala dělat do kalhot :0) jinak já to mám nastavené trochu jinak. Mě vzrušuje ten fakt že když musím kakat a mohla a měla bych to vyřešit nějak jinak tak to vyřeším tak že to udělám do kalhot a navrch ještě schválně což je něco co je společensky nepřijatelné a právě to mě na tom nejvíc vzrušuje. Ale prohra s vlastním tělem je taky super. Já když jsem si třeba občas vzala medicínu tak jsem si pak sama pro sebe hrála scénář třeba že jsem na škole v přírodě na prohlídce zámku nebo tak něco prostě v situaci kdy nemůžu jít na záchod a musím to za každou cenu udržet protože pokakat se je přeci od určitého věku hrozná ostuda a proto to musím zvládnout. No samozřejmě že to vždycky dopadlo tak že jsem to nezvládla :0) pak jsem jakoby stála před všemi spolužáky a ti si na mě ukazovali a smáli se mi. I když tohle je vzrušující jenom v mých představách zkusila jsem reál a to se mi moc nelíbilo :0) ale jinak se taky ráda občas pokakám venku na veřejnosti a procházím se mezi lidmi a říkám si jestli někdo z těch kolemjdoucích které jsem potkala ucítil závan z mých plných kalhotek :0) to jsem obvykle tak vzrušená že se udělám ještě dřív než dojdu domů :0) i když to teď moc provozovat nemůžu ale ráda na podobné akce aspoň vzpomínám. A jak tebe napadlo dělat to co děláš? Tipla bych si že tebe k tomu stoprocentně nastartovala nějaká ta nechtěná nehoda kdy jsi ještě nevěděla že tohle v sobě máš a ten zážitek byl pro tebe tak silný že si ho teď musíš pořád připomínat. Mám pravdu?

Maťa (So, 20. 6. 2020 - 11:06)

Prebiehalo to presne tak, ako som plánovala. Napodiv, podarilo sa mi to aj dobre načasovať i keď najprv som sa bála, že medicínu som si dala priskoro a nevybavím nič a potom zas, že som si ju dala neskoro, a že budem niekde čakať, kým to na mňa príde. Nakoniec prvé tlaky som mala asi 60 km od domu a necelých 20 km od domu, už som to mala v nohavičkách. Asi 20 km som šoférovala posr.... a domov som prišla fest zababraná, ale vzrušená a plná očakávania, čo na to sestra s mamou, no mama nebola doma.

Máš pravdu, asi takto to začalo. Po výške som začala pracovať v nemenovanej firme a po troch mesiacoch si ma zavolal šéf, že má pre mňa veľkú výzvu, že mám ihneď vyraziť na služobnú cestu, kvôli niečomu, na čom som asi dva mesiace pracovala, no pracovala som na tom tak, že som robila piate koleso na voze, jednému staršiemu pánovi, ktorý bol v tejto problematike špička. Niečo som od neho pochytila, ale bola som mladé uško, a tak som neverila, že to môžu myslieť vážne. No mysleli to vážne a napoludnie som už sedela v služobnom aute a cestovala na prvú služobnú cestu. Bola som z toho úplne vyklepaná, veď prvýkrát som mala tak ďaleko šoférovať a ešte k tomu na dôležitú a pomerne dlhú služobku. Pred ôsmou večer som šťastne došla do hotela, na izbe som si dala večeru, keksy s čajom, lebo nič iné som nemala. Potom som sedela pri telke, do toho mi zavolala mama, že omylom som zobrala jej nesesér, čo mi až tak nevadilo, ale nakoniec ten všetko spôsobil. Keď sme už končili hovor a popriali si dobrú noc, tak som poznamenala, že moja bude bezsenná, lebo pred zajtrajškom a v tom hluku čo je na chodbe, asi ťažko zaspím. Nejakí chlapi sa tam totiž dobre, no hlučne bavili a ešte aj každú chvíľu trieskali dverami. Nevadilo im, že už bolo po desiatej. Ona mi na to, že v neseséri, by mala mať lieky na spanie, tak nech sa skúsim pozrieť. Tými liekmi to vlastne všetko začalo. Nikdy som ich nebrala, lebo spím veľmi dobre aj bez nich, tak som sa na to vykašľala a ľahla si. No bolo mi horúco, bol tam fakt veľký hluk a pomyslenie na zajtrajšok mi ešte o jedenástej nedalo spať, preto som vstala a nakoniec som si liek dala. Asi preto, že bolo ozaj horúco, som ho zapila a riadne sa naliala minerálkou. To však bola chyba, lebo ten čaj predtým, minerálka a ten liek, urobili svoje. Ráno som sa zobudila pocikaná. V noci som sa pomočovala dosť dlho, asi do desiatich rokov, no nenapadlo ma, že sa mi môže niečo také stať aj v dospelosti. Keď som ráno precitla, zistila čo sa stalo, tak som sa ozaj cítila hrozne a keď som videla ten pocikaný matrac, nebola som ďaleko od zrútenia. Prvýkrát sama v hoteli, zo všetkého úplne vyplašená a ešte aj toto. Hrozná situácia. Čo teraz? Išla som pod sprchu a rozmýšľala čo robiť. Jediné čo ma napadlo, napísať lístok chyžnej a ako ospravedlnenie a poďakovanie, nechať nejaké peniažky. Cítila som sa mizerne a mala som potrebu to chyžným vysvetliť, lebo vedela som, že behom pobytu ich ešte určite stretnem a nechcela som, aby si mysleli, že som nejaká alkoholička ktorá sa opila a docikala. Písalo sa mi to ťažko, preto mi to trvalo dlho, no konečne som to dopísala, vychystala sa na odchod a odchádzala som. Otvorila som dvere a vo dverách chyžná, práve išla zaklopať. Zas niečo, čo som nechcela zažiť, no už sa stalo a čo teraz? Len s pozdravom ju obísť, alebo, keď sme sa už stretli, tak sa k tomu postaviť normálne a osobne sa ospravedlniť? S úsmevom sa mi pozdravila, dobré ráno, odzdravila som, no nechtiac aj s dovetkom, že nemám ho práve najlepšie (to mi len ušlo) a ona, že čo sa stalo a ja jej na to, že sa hanbím, no uvidí a chcela som ísť ďalej, no ona pokračovala, že určite nič hrozné, tak sa mám usmievať, že s úsmevom je krajší deň. Ani som nevedela ako a predsa som sa otočila a pomaly s ňou vošla do izby. Keď zbadala čo sa stalo, asi si všimla aj ten list a peniaze, hneď ma začala upokojovať, že nič sa nedeje, že toto už riešila mnohokrát. Bola fakt zlatá. Už som chcela odísť, ale ešte ma poprosila, či jej pomôžem ten matrac odniesť na druhú izbu a doniesť suchý, že tie matrace sú dosť ťažké. Síce už som sa ponáhľala, ale nemohla som povedať nie a urobila som dobre, lebo stále som sa cítila zvláštnejšie a zvláštnejšie a bolo mi to stále príjemnejšie. Vtedy som spoznala ten pocit, pre ktorý to dodnes robím. Zrazu som viac pociťovala vzrušenie z nehody, ako stres z práce. Našla som moju osobnú, veľmi tajnú, neškodnú, no veľmi účinnú zbraň proti stresu, ktorá mi skvele slúži dodnes. Tiež som zistila, že aj keď sa už nepomočujem, mám zrejme predispozíciu na nočné pomočovanie, lebo väčšina ľudí sa po liečiku na spanie a pollitrovke minerálky, alebo čaju, asi nepociká. Ja už dnes viem, že mne sa to po tejto kombinácii, síce nie stále, ale zvykne stať a občas to veľmi rada využijem a s veľkým vzrušením, už bezmocne, čakám na ranné prekvapko. Tá služobka dopadla veľmi dobre, po každej stránke mi zmenila život a nikdy na ňu nezabudnem.

Kikina (So, 20. 6. 2020 - 16:06)

Díky za obsáhlé vyjádření. No v noci do postele se to může stát i zdravému člověku aniž by k tomu měl nějaké dispozice. Třeba já jsem se jednou na jedné párty jak ty píšeš zresetovala takovým stylem že ráno jsem se vzbudila komplet počůraná a pokakaná a vůbec jak k tomu došlo. Naštěstí ve své posteli takže jsem měla ostudu jenom sama před sebou. Větší fail se mi povedl vloni na návštěvě sestřenky kdy jsme se při oslavě jejich narozenin taky komplet zrušily. To jsem se teda jenom počůrala ale zase nevím jak. No kloním se k variantě že cestou z té diskotéky jsem asi potřebovala čůrat tak jsem si dřepla ale patrně jsem si nesundala kalhoty a vyčůrala se do nich a v tom stavu mi to bylo asi úplně jedno a šla jsem tak i do postele. Ráno pak bylo výživné když jsem musela jít sestřence oznámit že jsem jí počůrala postel :0) no ona nad tím jenom mávla rukou protože jí se povedlo se pro změnu komplet pozvracet a chudák její přítel to musel uklidit a pak z nás obou měl velkou srandu. Každopádně od té doby už nepiju víc než zvládnu a už se mi taky (zatím) od té doby nic podobného nepovedlo. Jo ještě nedávno jsem se v noci na záchodě vyčůrala do kalhotek ale to zase nebyla taková tragédie a můj kluk to vzal úplně v poho. A jak a kdy tě napadlo se zkusit i pokakat? Nehody ve školce a na prvním stupni ZŠ se nepočítají tam bych si tipla že se to každému aspoň jednou v životě povedlo. Jo a sorry že se furt vyptávám ale ty jsi tu taková nová a celkem specifická entita která to tady aspoň trochu oživila ve chvíli kdy už se mi zdálo že to tady zase trochu umírá.

Maťa (So, 20. 6. 2020 - 18:06)

Od chvíle, kedy som spoznala ten pocit v tom hoteli, som stále myslela na to, aké by to bolo sa pred niekým pokakať. So sestrou zvykneme chodiť korčuľovať na inlinoch a rozhodla som sa, že počas korčuľovania to skúsim. Dala som si kocku (medicínu) a keď už som cítila, že z toho niečo bude, vytiahla som ségru, že ideme. Osud to vtedy zariadil dokonalejšie, ako som čakala. Sestra, na zjazde z mierneho kopca, predo mnou spadla (našťastie nič sa jej nestalo) a ja, keďže som jej nechcela ublížiť, som ju preskočila, no dopadla som dlaňami na asfalt. Dosť som si ich oškrela, ale ja napriek tejto nehode, ma ihneď napadlo, že teraz, alebo nikdy. Nenápadne som zatlačila a vďaka medicíne, poriadne som sa pokakala. V tú chvíľu mi bolo jedno, že mám zodreté dlane, bolo mi krásne. Sestra ma ľutovala a ja som si užívala, neuveriteľné vzrušenie, prvýkrát pokakaná pred sestrou. Bol to senzačný pocit. Prišli sme domov, osprchovala som sa, išla som prať a vtedy som prvýkrát zažila bonus, že ma niekto vidí pri praní. Totiž ségra sa cítila previnilo a prišla za mnou, že s takými dlaňami nemôžem prať, že nech to vyhodím, alebo mi to operie. Keď som sa bránila, že operiem si to sama, počula to mama a došla, že môžem si byť istá, že ona to po mne už neraz prala, keďže som jej dieťa, tak to urobí aj teraz a nemusím sa preto cítiť zle. Naopak, necítila som sa zle, cítila som sa úžasne, bola som maximálne vzrušená. Nakoniec som si to vyprala sama, v rukaviciach, no ten pocit bol neopísateľný a odvtedy si ho potrebujem znova a znova užívať.
Kikina, myslím, že si toho vieš užiť oveľa viac ako ja. Jediné čo ja si užívam a ty nie, je pranie. Ty prádlo vyhadzuješ, ja si ho periem a užívam si to ako súčasť nehody. Ty si si ho nikdy neskúšala vyprať a vnímať to ako súčasť svojho scenára? Mne zas vôbec nič nehovorí, keď to urobím len tak, sama pred sebou. Môžem si v hlave premietať akýkoľvek scenár a mať akokoľvek plné nohavičky, nič príjemné nepociťujem. Pritom pri spomienkach na akcie ktoré som absolvovala, vždy krásne zvlhnem. Do postele sa zvyknem občas pocikať a je to pre mňa vzrušujúce, ale len preto, lebo som prišla na to, čo so mnou urobí keď sa nalejem čajom a vezmem liečik. Potom je to ozajstná nehoda (ranné prekvapko) za ktorú sa môžem normálne hanbiť a práve to sa mi na tom páči. Keby som to urobila za bdela, darmo by som počúrala celú posteľ, to by bolo o ničom. Plné gaťky, mokré nohavice, mokrú posteľ si viem neuveriteľne užiť, ale musí to byť spojené s hanbou pred niekým. Občas to už preháňam a hanbu stupňujem, kým nedostanem od života po nose, že toto si už prehnala moja milá a zažijem hanbu, ktorá mi bude nepríjemná. Keď sa mi podarí nehoda aj s spraním pred svedkami, tak sa z toho idem vzrušením zblázniť, no zatiaľ sa mi to podarilo len trikrát. Videli ma mama so sestrou, dve kámošky a včera znova sestra. Dúfam, že ešte sa mi podarí, užiť si spoločnosť pri praní. Ani keď takto idem po ulici si nejak extra neužívam. Nevadí mi to, ale ani zvlášť nepoteší. Viem, som trafená a občas ma to aj mrzí, ale tie nehody sú pre mňa, síce zvláštna, ale istá forma blahodarného relaxu.

Kikina (So, 20. 6. 2020 - 19:06)

Vidím že mě máš docela dobře nastudovanou :0) nebo je to tím že jsem tu o sobě vykecala víc než je zdrávo :0) já tě chápu. V jedné etapě svého života jsem se dostala do hodně velkých s prominutím sraček a pokakáváni bylo i pro mě něco jako terapie a únik z reality která stála za prd. Akorát že já si užívám hlavně ten pocit když to mám v kalhotkách maže se mi to po zadečku a i jinde zatím co ty to potřebuješ mít spojené s tou ostudou. Praní mi asi znechutila hlavně mamča při mých tak napůl nechtěných nehodách v mých začátcích kdy jsem to před ní párkrát nevychytala ale i tak je mi to nepříjemné a štítí se mi to. Já vím že to zní divně od někoho komu se nevadí totálně zkakat a pak v tom třeba spát celou noc ale prostě už to tak mám. Vyprala jsem jen párkrát ty modré dívčí trenýrky které jsem jednoho času používala protože do těch se kakalo úplně luxusně ale i ty vzaly časem za své. Holt jsem profesionální ničitelka oblečení :0)

Milan (Pá, 19. 6. 2020 - 20:06)

Seš suprová. Jenom tak dál!

Scatter (Pá, 19. 6. 2020 - 10:06)

Kdyby to alespoň rozlišili na galerie pánské a dámské a každý si přišel na své, takhle člověk se musí vždy proklikavat na nějaký krásný kakání od holky aby ji tam napsal milující koment, ale těch chlapských co musí vidět než se tam prokliká to je zatrest a kór když tam jsou buci.

Scatter (Pá, 19. 6. 2020 - 10:06)

Jo hovno.sk znám ale vůbec tam nechodím bo tam přispívají z 95% chlapi a neminim se dívat na jejich hovna, jo bejt tam hlavně holky a jejich kakání jsem tam nonstop a honím, ale takhle mě to tam spíš odrazuje, krásné dívčí hovno aby tam člověk pohledal a ta Iva už je provařená a celkem o nudě.

Kikina (Pá, 19. 6. 2020 - 11:06)

Jasně rozumím ti. Mě tam odsud dotáhli Tomáš a zadek4. Kakání kluků mě taky nijak zvlášť neinteresuje ale ani nepohoršuje a tak trochu tam padá tvoje teorie že holky na to nejsou zvědavé. Aspoň teda ty co tam jsou to zajímá docela dost :0) ale řekněme že jsem to tam trochu oživila a i jiné holky ztrácí ostych a přidávají se ke mě. Tady už se moje psaní taky trochu vyčerpalo a potřebovala jsem novou motivaci :0)

Scatter (Pá, 19. 6. 2020 - 06:06)

Chválím Kiki, si naše hvězda, kam teď přispíváš jestli to není tajné? Já mám teď novou známost, luxusní a celkem jednoduchou 20ku, už pár dní si lámu hlavu nad tím jak dostat řeč na téma čurání a kakání, zjistit jestli se jí to líbí a jestli by to pro mě dělala, nemáte nějakej recept vy holky jak bych na to měl jít? Nerad bych vše posral sotva to začalo :D :D, ale nadruhou stranu bez toho nemůžu žít ikdyž nejsem s ní tak mi z ní pořád stojí péro a v hlavě si pořád představuju jak je počůraná nebo pokakaná, ta moje úchylka mě snad přivede do hrobu, nemám vůbec problém sehnat si holku, jen za poslední měsíc jich bylo 9! co by měli vážný zájem a to je nijak aktivně nevyhledávám, ale mám zatracenej problém, že za boha nevím jak dostat řeč na čůrání a kakání v sexu a tak, vybalit to na ně vždycky hned mi příjde uplně blbí a myslím, že tím byhc vždy vše akorát posral, nemám s tím problém to udělat, ale jsem přesvědčen že je to zatraceně blbej nápad a zoufalé řešení :/ já prostě potřebuju pokakandu nebo se z toho zblázním, žiju pak v neustálém napětí a ikdyž je mi s ní nejvíc fajn tak stejně furt myslím jen na čůrání a kakání a uplně mě to sžírá vevnitř že nevím jak slušně ale tak aby to pochopila jí říct co se mi líbí a co mám rád, ve skrytu duše doufám že to miluje jak já nebo pak bude milovat ale sakra prostě nevím jak na to! Moje starosti byste chtěli mít, že? Ale holky by mi mohli poradit jak by to viděly ony jak to udělat...

Kikina (Pá, 19. 6. 2020 - 07:06)

Dobré ránko. Já jsem teď hlavně na hovno.sk už jsem se ti o tom tuším zmínila ale asi jsi to přehlédnul :0) dávám tam i fotky svých výtvorů. Moje pokakany kalhotky ze včera tam najdeš taky. Je to zcela anonymní stránka bez registrace což mi vyhovuje. Jsou tam i další holky i když pokakanda jsem tam asi jenom já ale nikoho to tam nepohoršuje. Zkrátka taková komunita pochodových lidí co rádi kakají. Tady jsou některé diskuze úplně v zadečku viz kakání partnerky a upřímně se divím že už se to ti hateri nepokusili rozbít i tady. Jinak tvoje starosti bych mít nechtěla já ti rozumím tohle je prekérka já naštěstí sex a kakání dohromady spojovat nepotřebuji ani nechci.

Milan (Čt, 18. 6. 2020 - 14:06)

Holky, nechcete mi dneska některá udělat radost a pokadit se, když mám ten svátek? :)

Kikina (Čt, 18. 6. 2020 - 17:06)

Já jsem se pokakala dneska po ránu ale začala jsem přispívat jinam. Tady už mě to moc nebaví. Tak všechno nejlepší! Máš ode mě aspoň přáníčko v mailu :0)

Milan (Pá, 19. 6. 2020 - 20:06)

Díky Kiki. Aspoň někdo :)

Reklama

Přidat komentář