Kdy jste se naposledy počůrali? :-)

Já chčiju vždy,když tady čtu ty ptákoviny,co jsou některá individua-schopná vypotit !!!

Som na služobke a už predpoludním som mala pre dnešok voľno, preto som rozmýšľala, že si spestrím deň nejakým zážitkom. Keďže s medicínkou to preháňať nechcem a viem, že tá príde na rad o pár dní, keď dôjde za mnou kolegyňa, tak mi nič iné neostávalo, len vymyslieť nejaký plán a užiť si to s pocikaním. Mám veľmi rada hanbu po pocikaní, no stále mám problém takúto „nehodu“ zrealizovať, lebo záleží mi na tom, aby to vyzeralo vierohodne, ako ozajstná nehoda a nech pri tom nevyzerám ako retardovaná. Bohužiaľ, som mizerná herečka, tak s tým mám problém. Nevymyslela som nič lepšie, preto som sa rozhodla, že pôjdem do nejakého malého obchodu a poprosím predavačky, či môžem navštíviť ich toaletu. Rátala som s tým, že v predajni sa na toaletu nedostanem, lebo v malej predajni kde je len jedna, prípadne dve predavačky, cudzieho do zákulisia predajne nepustia. Na Slovensku a v Česku skôr, ale tu nie. Plán bol teda taký, že keď mi neumožnia ísť na záchod, tak si povzdychnem, že v meste sa nevyznám a aj napriek veľkej snahe, sa už viac ako hodinu neviem dopracovať k možnosti vycikať sa. Poprosím ich, nech mi poradia, kde si môžem odskočiť. Počkám na odpoveď a pri odchode z predajne sa pomočím. Budem dúfať, že si to predavačky všimnú, že sa prihovoria, ja sa im ospravedlním, kúpim si u nich niečo na prezlečenie, prezlečiem sa a upracem po sebe mláčku. Dala som si kávu, minerálku, zbalila náhradné veci a vyrazila som do ulíc. Došla som do mesta, už mi bolo celkom slušne treba, no nebolo to ešte mučivé, a tak som chodila z predajne do predajne a spoliehala som sa na to, že intuícia mi napovie, kde to urobiť. Bola som už v tretej predajni a aj odtiaľ som vypadla, že pôjdem do ďalšej. Vyšla som von a po pár metroch som videla šípku WC. Evidovala som, že WC je nablízku, no nejak zvlášť som to neriešila. Išla som ďalej a o chvíľu ďalšia šípka. Pozrela som tým smerom a videla som, že k toaletám sa ide po schodoch dole a všimla som si, že k schodom smeruje policajtka. Začala som uvažovať, že zmením plán, že si pohnem, na schodoch ju predbehnem a pustím to pred ňou. Intuícia mi hovorila, že policajtka sa minimálne prihovorí, keď už neponúkne pomoc. Takže som pridala do kroku, ešte pred schodmi som ju predbehla, no zasa sa mi niečo nepáčilo, a tak som si povedala, že nie, že vrátim sa k pôvodnému plánu. Nechcela som však vyzerať ako šibnutá, ktorá sa ponáhľa na záchod a zrazu sa otočí a ide preč, preto som zišla dole a išla som na WC i keď len naoko. Došla som k toaletám, no toalety boli zavreté. Policajtka sa ku mne blížila a ja som zaujala zúfalú pózu, prekrížila som nohy a o malý moment som cikala do nohavíc. Vzápätí som pociťovala krásne vzrušenie. Policajtka už iste videla kadečo, ale aj tak na mňa pozerala s vypleštenými očami. Keďže som vedela, že idem vystrájať, vzala som si vetrovku do pása, dosť svetlé džínsy, a tak priebeh nehody bol krásne viditeľný. Bola to pekná baba, trpezlivo si počkala kým bude hotovo a s prísnym výrazom, ešte viac podišla ku mne. Hanbila som sa pred ňou strašne a doslova som sa chvela vzrušením. Čakala som čo bude, či ma nebude legitimovať a či nebude riešiť, že som tam urobila mláčku, respektíve poriadnu mláku, no len sa ma opýtala v ktorej zóne parkujem. Odpovedala som, že nie som autom, že som tu na pracovnej ceste a chcela som spoznať centrum mesta, tak som na prechádzke. S rovnako chladným výrazom tváre, sa ešte spýtala, kde som ubytovaná. Odpovedala som a ona na to, že ma tam s kolegom odvezú. Nebola som rada, že s kolegom, ale z tejto situácie sa nedalo vykorčuľovať. Keby som sa o to snažila, by som vyzerala ako nenormálna, že v zime, úplne mokrá, chcem ísť pešo. Okrem toho ma upozornila, že takto nemôžem ísť pešo, lebo by som vzbudzovala pohoršenie. Preto som jej poďakovala a dodala, že rada prijmem pomoc. Vyšli sme po schodoch a kým sme čakali na auto, pozrela si moje doklady. Je to síce pešia zóna, no jej kolega prišiel až k schodom. Policajt skoro odpadol, bolo mi nepríjemné ako na mňa pozerá, no hanba bola úžasná a užívala som si ju. Kým policajt dával na sedadlo podložku, robil to ako spomalený, tak pre zmenu si ma nonstop obzerala policajtka. Šialená hanba, no presne takú mám rada, takže som bola vo svojom živle. V aute už bola kočka milšia a trochu sme sa bavili. Vypytovala sa ma, či som to držala už príliš dlho, alebo mám nejaké problémy, že som to nedokázala vydržať. Bol to vzrušujúci rozhovor a bolo mi ľúto, že onedlho skončí. Došli sme k hotelu, chceli ma vysadiť, no poprosila som ich, či nemôžu zísť do garáže, nech nemusím ísť dnu cez hotelovú halu. Odpovedala, že sa tam nedostanú, no povedala som jej, že dostanú, lebo mám kartu, keďže auto parkujem v garáži. Zišli sme do garáže a policajtka sa ma opýtala, či tam nie je WC. Odpovedala som, že v hale som si toalety všimla, no či sú aj niekde bližšie, neviem. Ponúkla som jej, že ak chce, môže ísť ku mne. Že k výťahom to máme pár krokov a do izby tiež. Pozrela sa na mňa a nahodila milší výraz tváre. Vo výťahu už bolo vidieť, že to má na krajíčku, lebo už tiež krížila nohy. Došli sme na izbu, vycikala sa a prvýkrát sa na mňa usmiala. Navzájom sme si poďakovali, rozlúčili sa a ja som išla pod sprchu. Vošla som do kúpeľne, rozopínala som si nohavice a niekto klope. Začala som chaosiť, lebo nechcela som otvoriť pocikaná. Rýchlo som si stiahla nohavice, obliekla si župan a otvorila som. Vo dverách stála policajtka, no teraz už s milým úsmevom, podala mi ruku a s príjemným tónom hlasu ešte raz poďakovala a popriala mi krásny pobyt v meste. Bola som z toho šokovaná, zrazu to bola úplne iná baba. Neviem čo to malo znamenať, ale bola to nádherná bodka za vzrušujúcim zážitkom. Rada by som vedela, čo ju k tomu viedlo, no bohužiaľ, to sa asi nikdy nedozviem.

Já jsem se naposledy počůral v práci asi před deseti minutami, když jsem seděl na hajzlu a sral.

Ach jo a je to v posteli. Pochcala jsem se jako že na záchodě, ale probudila jsem se pořádně a už to bylo celý skoro hotový

Dnešní nehoda je taková docela tradiční. Byla jsem na lyžích, v klidu jsem si lyžovala trošku jsem začla potřebovat na malou, ale byla jsem tam s kamarádkami a tak jsme lyžovali dál. Dali jsme si obědní pauzu a já si teda šla na ten záchod už jsem docela potřebovala. Vešla jsem do takové předsíně a tam fronta asi tak 6 lidí, no řekla jsem si že to snad vydržím. Stla jsem tam a po chvíli už jsem začla přešlapovat, fronta moc neubývala ale byla jsem docela v pohodě. No když už mě od záchodů dělili jen dva lidi potřeba značně sílila. Nevím co tam té jedné ženské tak dlouho trvalo ale už jsem to nedávala a trošku si cvrnkla, ale hned jsem to zastavila. Sice jsem měla takové žluto zelené oteplováky ale takové malé cvrnknuti na ně přes termo neprošlo. No konečně jsem se dostala na záchod. Zamknula a už jsem si říkala že je to v suchu no chtěla jsem si sundat kalhoty a neuvědomila si že kšandy si nesundam když mám mikinu. Já vím teď mi budete psát že jsem to měla udělat ve frontě ale já byla ráda že to s rukou na rozkroku držím. Takže jsem začla sundávat tu mikinu a to už jsem hodně zbrklila a potřeba už bohužel začla být silnější a cítila jsem jak mi teče pramínek do kalhot. No hned jsem si zmáčkla kačenu a snažila se to zastavit a vyšlo to jenže jak jsem dala ruce pryč abych se svlékla tak to že mě vychrtlo a pohroma byla na světě po nějaké chvíli jsem to sice zastavila ale to už jsem měla přes celý rozkrok pořádně velký koláč. No zbytek jsem dodělala do záchodu. No když jsem se vrátila za kamarádkami tak nemohli uvěřit vlastním očím. No nevypadli úplně chápavě. No naštěstí jsme tu hned ubytovaní, tak jsem se zašla převléct dala tyhle věci na topení a odpoledne jsem si ještě krásně zalyžovala. Kamarádky za tím udělali čáru a už mi to ani nepřipomněli což bylo takový divný pro mě.

Bola som na čaj, respektíve dali sme si ho v aute. V aute, ale kvalitný čaj z krásnych porcelánových šálok. :-) Síce sa smejem, no chalan je neuveriteľne zlatý, úžasný romantik, až mi bolo ľúto, že ho musím málinko uzemniť, aby sa nenamotal. Nechcem sa tu o tom rozpisovať, len mám potrebu to niekde nahlas povedať, v tomto prípade napísať, že obyčajní, plachí chalani bez dokonalej postavy, no milí, slušní, pokorní, sú oveľa lepší spoločníci, ako svalnatí frajeri s platinovou kartou a s obrovským egom. Dokonca ten chalan má aj guráž. Spojil ho so mnou poriadne nepríjemný zážitok a napriek tomu ma dokázal pozvať na čaj, na nič sa nehral a boli to príjemné dve hodiny. Chcela by som vidieť tých veľkých frajerov, ako by sa po takom zážitku zachovali, či by niečo také dokázali. Nemám predsudky ani voči svalnatým chlapom, lebo okrem svalov môžu mať aj veľké srdce a mozog, no lezú mi na nervy tí „majstri sveta“, ktorí si myslia, že keď dobre vyzerajú, tak babu zbalia vyzliekavým pohľadom a úplne sprostým oslovením.

Jelikož ho mám docela malého, tak se počůrám většinou, když čůrám ve stoje.
Ve společnosti se většinou jdu vyčůrat v sedě, protože, když ve stoje si počůrám nohavici, tak se pak děsně stydím, když mám počůrané kalhoty

To teda ne !

Ahoj bohužel se my to stává taky ne úplně často ale stává se mi to do zimní kombinézy mám takové ty na lyže ve velikosti 164 170 176 nebo v oteplovačkách stává se mi to už od základky

Ahoj bohužel se my to stává taky ne úplně často ale stává se mi to do zimní kombinézy mám takové ty na lyže ve velikosti 164 170 176 nebo v oteplovačkách stává se mi to už od základky

Za celý svoj život som nevidela nikoho, kto by mal na ulici nehodu, až pred pár mesiacmi som videla tú mamičku v nemocnici v Košiciach, o ktorej som písala na fóre o pokakávaní a teraz, o pár mesiacov neskôr, som pomohla chalanovi ktorý sa pocikal. Viem, je ťažko uveriteľné, že práve ja mám šťastie na také zážitky a uvedomujem si, že to môže vyzerať ako klamstvo, ale je to pravda. Som na chate, bola som si niečo kúpiť a v obchode som si vypočula mladé baby ako sa zabávajú na tom, že nejaký chalan sa pošťal. Nevedela som či sa bavia o aktuálnej nehode, lebo kamoške to referovali poriadne rehotajúc sa a moc im nebolo rozumieť. No zdalo sa mi, že jedna dosť sprosto skonštatovala, že teraz sedí na starej zastávke ako úplný retard. Stará zastávka je len kúsok, preto mi bolo jedno či domov pôjdem obvyklou cestou, alebo si to pár metrov obídem a pôjdem okolo nej. Nedalo mi, išla som okolo zastávky a bola to pravda. Bol tam chalan ktorému sa ešte parilo z gatí a aj slepý by si všimol, že je kompletne pocikaný. Bojovala som s pocitmi pomôcť, nepomôcť, lebo pre babu to nie je práve bezpečné, ale bol to normálny chlapec vo veku stredoškoláka, možno o niečo nižší ako ja, žiaden svalovec a prišlo mi ho ľúto. Upokojovalo ma aj to, že z rečí báb som pochopila, že je to nejaký chalan z ich školy, a tak som to vyhodnotila tak, že by to nemal byť nejaký nebezpečný úchylák. Preto som sa mu prihovorila, či už na niekoho čaká kto mu pomôže, alebo potrebuje pomôcť. Bol z toho v takom šoku, že som mu máločo rozumela. Ledva zo seba dostal, že nemá mu kto pomôcť, lebo rodičia prídu až večer, a tak čaká kým trochu uschne a pôjde večerným busom, že tie zvyknú byť prázdnejšie. Povedala som mu, že v tomto počasí to nie je práve rozumné, že idem pre auto a odveziem ho domov. Pre istotu som sa ho ešte opýtala, či počká, alebo sa budem vracať zbytočne. Už z prvých jeho slov som videla, že je to milý, pokorný chalan, ktorý práve prežíva svoje peklo, preto som bola presvedčená, že robím správnu vec. Prikývol, že počká. Bežala som domov pre auto, našťastie som bola športovo obutá aj oblečená, preto mi to ani tak moc netrvalo. Došla som na zastávku a z jeho výrazu tváre som videla, že je prekvapený, že som sa ozaj vrátila. Neskôr mi aj potvrdil, že neveril, že sa vrátim. Dala som mu na sedadlo igelit a čakala som, že nasadne, no on sa na mňa len díval, akoby stále neveril, že mu naozaj chcem pomôcť. Musela som ho popohnať, nech už vlezie do toho auta, lebo fakt zmrzne. Ten bol z toho tak vedľa, že ešte aj kde ideme musel trikrát zopakovať, lebo dvakrát sa zakoktal, pritom rečovú vadu nemá. Mala som čo robiť, aby som sa udržala a nezačala sa smiať. Nie som sprostá a myslím, že som empatická až-až, no táto situácia mi pripadala dosť komická, i keď mi ho bolo veľmi ľúto a vedela som, že jemu do smiechu nie je. Som takmer stále usmiata, no tentokrát som nahodila neutrálny výraz, lebo som sa bála, že môj úsmev mu v tejto situácii príde ako posmešný. Prvé minúty sa asi cítil ako v mučiarni, nevedel kam sa pozerať a mala som čo robiť, aby som z neho dostala nejakú plynulú vetu. Som však až príliš ukecaná a väčšinou každého rozrozprávam. Po desiatich minútach mi konečne odpovedal na otázky a už mi bolo jasné, že som sa nemýlila, že je to slušný chalan. Postupne som zistila, že je aj inteligentný, že ten jeho prvotný pribrzdený prejav bol z dvojnásobného šoku. Bol šokovaný z toho, čo sa mu stalo a nakoniec sa mi sám priznal, že aj z toho, že dievča mu ponúka pomoc, že tomu by nikdy neveril, že o tom by ani nesníval. Povedal nádherné dievča, no to som sem nechcela napísať, príde mi to hlúpe, ale k dokresleniu situácie mi to tu chýbalo, lebo u nesmelého chalana to vysvetľuje tú jeho počiatočnú pribrzdenosť. Priznal sa mi, že ešte nikdy dievča nemal. Nakoniec som ho presvedčila, že určite si dievča nájde, lebo je milý, inteligentný, slušný a aj dobre vyzerá. Síce oponoval, že dievčatá idú po svalnatých troublemaker-och a nie po milých, normálnych chlapcoch, ale dôrazne som mu to vyhovorila. :-) Mala som na neho zjavne dobrý vplyv, lebo napriek jeho bojazlivosti, sa ma dokázal opýtať, či by som niekedy neprijala pozvanie na čaj a či mu nedám telefónne číslo. Vysvetlila som mu, že mňa nezbalí, no zároveň som mu povedala, že rada s ním budem kamošiť, a že si myslím, že neraz pôjdeme na čaj. Vypýtala som si jeho číslo, dal mi ho, no bolo vidieť, že je sklamaný, že mu nechcem dať svoje. Keď si uvedomil, že ho idem prezvoniť, bol tak milo prekvapený, že na ten výraz tváre naozaj nikdy nezabudnem. Potom sme sa už rozlúčili, no on, nech ešte počkám. Opýtala som sa, na čo mám čakať, no len odpovedal, prosím, počkaj chvíľu. Tak som čakala a o chvíľu vyšlo z domu asi dvanásťročné dievča a prinieslo mi kožený náramok. Totiž, keď sme sa už normálne bavili, pochválila som mu náramok a on na to, že keď sa nudí, tak ich vyrába. Ten náramok je naozaj pekný, fakt sa mi páči. Sestru má rozkošnú, ukecanú ako ja, preto som sa ešte moment zdržala, no potom som sa s ňou rozlúčila a odišla. I keď toho chlapca som správne odhadla, chvíľu som rozmýšľala o tom, že mi asi šibe, keď som si pustila do auta cudzieho, takmer osemnásťročného chlapa. Zároveň som mala fajn pocit, že som sa rozhodla mu pomôcť, lebo bol bezradný, potreboval pomoc a napriek rozpačitému začiatku, som s ním strávila príjemných 45 minút. To pozvanie na čaj si vážim, lebo normálny chalan ma na čaj ešte nikdy nepozval. :-( Som zvedavá či sa ozve. Frajeri z nás síce nikdy nebudú, no na ten čaj, by som išla celkom rada.