Děti a punčocháče.

Nebuďte na seba zlí! Každý ma právo na vlastný spôsob vyjadrovania sa.

Já nosím punčocháče každé ráno a žádné spodky vůbec neberu prostě jsem si na punčocháče už zvykl jako děcko jsem je nosival hodně až teď do dospělosti je začínám nosit od září do května ale záleží na počasí.

Sedím v strážnej kukani. Pred chvíľou sa kolega vrátil z obchôdzky a šiel sa na chvíľu natiahnuť. Hoci nie je veľká zima vrátil sa premrznutý. Keď sa obúval všimol som si, že pod nohavicami nemá nič iba ponožky. V tejto ročnej dobe je už riziko chodiť bez spodného oblečenia. Minulý rok som od manželky pod stromček dostal teplé pančucháče. Keď som si ich obliekal spomenul som si ako som v detstve dennodenne naťahoval pančušky na seba a mama dávala pozor, či si ich obliekam. Nikdy nezabudla poznamenať: A nie že ťa napadne si ich vyzliecť. Najviac mi vadilo nosiť ich do školy, lebo na začiatku zimnej sezóny boli tí čo prišli do školy v pančuškách terčom posmechu. Nosiť ich von mi nevadilo, skôr naopak. Vzal som si ich radšej ako spodky, alebo tepláky. Povedal by som, že spodky som nenávidel. Boli to také hrubé, neforemné gače. Človek sa v nich potil a oni sa lepili na telo, bránili v pohybe, vyliezali z ponožiek, no proste hnus. Spodky mi kúpila mama asi v druhej, alebo tretej triede. Vzal som to normálne a ráno som si ich vzal do školy. Keď som prišiel domov, tak som sa spýtal mamy, či nemôžem radšej nosiť pančušky. Popísal som jej ako som sa cítil v tých Cgečkách. Mama súhlasila a povedala, že mi ich kúpila len preto, že som špekuloval s pančuškami a s holým zadkom jej behať po svete v takej zime nenechá. Pančušky som nosil do konca ZDŠ. Na strednej škole som býval na internáte. Mama sa ma spýtala, čo mi má kúpiť na zimu pod nohavice. Usúdil som, že lepšie budú spodky, veď aj tak ich nebudem nosiť iba na cestu z domu do školy a na cestu domov. Na izbe v internáte sme bývali 4 chalani, do školy sme nemali ďaleko, tak sme chodili s "holým zadkom" ako hovorievala moja mama. O takomto čase v tej dobe už býval sneh a teploty ráno klesali hodne pod 0. Ako to býva dnes, tak aj v minulosti cestárov vždy prekvapil sneh a tak to bolo aj v novembri toho roku. Autobusy meškali a meškala aj mestská doprava. Ja som do školy dochádzal vlakom. Hoci vlaky meškali nebol príčinou ich meškania sneh a v tú nedeľu večer sa stalo, že ja som na izbu prišiel ako prvý. Prezliekol som sa už do pyžama, ľahol do postele a počúval tranzistor. Asi po polhodine prišiel spolubývajúci, ktorý bol na izbe vždy prvý. V predsieni zavesil kabát a vyzul sa. Na nohách mal prezuvky bežne nazývané šľapky. Sadol si na posteľ, vyzul hrubé ponožky, ale nohy neostali bosé a ja som zbadal niečo. čo som ešte minulý rok nosil do školy, vyzeralo to ako pančucháče. Nohavice si vyzliekol a čuduj sa svete nohy zrazu ostali holé. Snažil sa nenápadne z nohavíc niečo vybrať a strčiť to do skrine. Ja som mu povedal, aby si pančucháče zavesil na radiátor vedľa ponožiek, nech vyschnú. On sa začal brániť, že to mu nanútila mama kvôli tej fujavici. Povedal som mu, že ja som pančucháče nosil ešte minulý rok a iba toho roku som začal nosiť spodky, lebo som si myslel, že to na internáte nikto nebude nosiť. Ďalší dvaj prišli ako vždy spolu. Jeden, keď zbadal na radiátore pančušky sa potešil a povedal: Som rád, že nie som jediný v pančuškách. Ukázalo sa, že iba ja sám som bol v spodkoch. Bolo to v podstate posledný krát čo som mal na sebe spodky. Teda okrem vojny.

Okrem nás dvoch ešte dvaja chlapci a traja mali dnes na tv spodky ostatný nič. Zatiaľ.

Ani veľmi nie.

To by mě taky zajímalo.

Nechcel som sem už písať, ale dnes bol u mňa kamarát. Mal som na sebe prvý raz tie klasické. Dal som si na ne kraťasi. Kamarátovi sa veľmi páčili, ale, že by chcel také čierne. Neviete vyrábajú sa také a ak áno kde sa dajú kúpiť. čítali sme si dlho veľa príspevkov. Sú všeliake ale mnohé zaujímavé. Preto som sa rozhodol že napíšem. Musel som si dať aj dole kraťasi lebo chcel vedieť ako vyzerajú. kamarát chcel aby som ostal len v pančuchách. Potom si ich aj on vyskúšal a požičal som mu ich aby doma úkázal aké chce. Do školy som si ich ešte neobliekol, lebo som sa bál že bude v ních veľmi teplo. Aj keď sú hrubšie bolo mi v nich príjemne.

Boli aj tyrkysové. Tie prvé vydržali bez problému 2-3 sezóny, niektoré som mal aj dlhšie. Ich nástupca dnešný Roko vydrží tak 2-3 mesiace. Zo znižujúcou kvalitou aj adekvátne rástla ich cena. V 80 tých rokoch boli veľkým hitom a čoskoro sa stali podpultovým tovarom. Vtedy som si myslel, že pancuchace sa natrvalo zaradia do mužských šatníkov, ale opak sa stal pravdou. Dnes v celej Bratislave poznám jediný obchod kde ich mávajú. Dajú sa kúpiť našťastie v eshopoch a za prijateľnejšiu cenu ako v kamennom obchode.