Ako som zvladla panicku poruchu a uzkost

Hello, začnem inak... v čom...Mia, krásne si to napísala..Posielam pusinku :-)

Hello, začnem inak... v čom...Výborne napísané, s PP bojujem 7 rokov. Po 2 rokoch kľudu, mám dva týždne neutíchajúcej úzkosti a 3 silné ataky za sebou. Až teraz som si uvedomila, že bojujem sama so sebou a chcem to zmeniť. Nie je hanba ísť za odborníkom a dať si pomôcť. Milujem život a chcem si ho užívať nie prežívať. Preto každý kto tento problém má, nehanbite sa o ňom hovoriť a ak to nezvládnete sami, tak porada psychológa vie veľa zmeniť.

Hello, začnem inak... v čom...Velmi dobre napisane...

ahojte,rozhodla...Hello, začnem inak... v čom mi pomohla!!! Mala som 13 rokov anorexiu a bulimiu( raz to a raz to) a vďaka PP to prešlo, viem paradox... ale ten stav PP má tak vystrašil, že som zmenila svoj postoj, začala som normálne jesť a pochopila som konečne vydaj a príjem... Ďalšiu vec čo mi pomohla PP je prestala som fajčiť!!! Lebo ten strach že neviem dýchať, udusim sa a podobne vo mne zanechal menšiu traumu a cigarety nechcem ani vidieť!!!Zmenil sa mi život behom pár mesiacov, začala som zdravo žiť a stravovať sa... konečne sloboda... lebo to čím som trpela bolo horšie... nikto si to nevie predstaviť kým to nezažije... ja som veriaca a som vďačná za tu chorobu PP lebo mne pomohla a občas tie stavy PP len pripomínajú za čo to mám a že mi to nestalo za to!!! A tým že anorexia bulimia sa rýchlo vie vrátiť spat, vďaka PP ... ďakujem neprosím!!!!Dneska som mala jeden slabší záchvat PP lebo som to prehnala, viac aktivity kladiem na seba ako zvládam:)) klasika... Chcem s tým len povedať, PP je následok niečoho!! Zmeňte to a postupne to prejde... viem, že to nie je ľahké ... sama tým prechádzam... mám stavy keď sa bojím o svoj život, že mám choré srdce, inkfart, časté mocenie, neviem dýchať, prehĺtať, pocit trpnutia, zasklby, nespavosť a bla bla.... ale jedna vec má vždy posúva... čoho sa mám báť??? Ak pán Boh dopusti tak to má byt!!! Ak mám zomrieť??? Tak nastal môj čas a ďakujem aj za ten krátky život!!! Zmieriť sa a prijať to... nič nie je len tak a všetko má svoj zmysel... bojovať proti niečomu je len násilie... Každý deň ďakujem p.Bohu za život lebo nie je to samozrejmosť!!! Teším sa z maličkosti... snažím sa nebrať vážne problémy... sú a vždy budú!! Ja som pánom seba a viem si sama v sebe povedať dosť!!! Nechcem sa zaťažovať čo bude a čo je a čo bolo!!! A hlavne spomaliť!!! Viac si vychutnávať a prežívať to pekne:))) Ponorte sa do seba čo potrebujete a nie to čím trpíte!!! Zaoberáte sa tým čo lubite a nie tým čo trpíte!!!Áno mám PP a? Nie som ani prva a ani posledná!!! Neumiera sa na to!!! A keď áno, veď nikto tu nebude vecne!!! Tak skôr by som dala otázku, komu všetkému pomohla PP?? Pochopiť čo robíte zle?? Ako ste žili? Čo ste robili? Čím ste sa zaťažovali? Trápili??? Hnali??? Hnev? Nenávisť? Závisť? A bla bla.... Ospravedlňujem sa za chyby a štýl aký som zvolila... ale my nie sme chorý ale zblbnutý niečim čo nie je strašidlo ale iba nás tieň ... predstava...

Ahojte , sama jsem si presla nekolika atakmi pp , spoustec byl emocni stress a koureni marihuany . Prekonala jsem jsem to postupne parkrat jse pak jeste vratili ale ted vim ze jsem silnejsi. Zvladam to celou dobu bez leku. Brala jsem silnou bylinnou tinkturu od ruske bylinkarky , pomohlo mi to se spankem a samozrejme jsem jakoby zacinala od znova s malickostma , ktere mi delali radost , jsem sice porad v pricesu jsou to tri roky co to vypuklo ale je mi lepe. Brhem toho casu jsem si promluvila s lidma a " priznala " jse ktomu ze mam problemy s pp a moulevilo jse mi. Pak jsem jsi uvedomila co to znaci psychohygiena a jam je pro mne dulezita ! Jsem citliva osoba a furt jsem to brala jako slabost . Ucim je to vnimat jako dar a vyuzivat v prospech sebe a lidi kolem . Pozadat o pomoc byl taky moc dulezity krok ! Mam komplikovanou rodinu a bala jsem se zduverit abych nedelala starosti ale nakonec je to v poradku a bic si umime byt nablizku . To je moje povzbuzeni pro ostatni kteri s timhle bojujou ! Je dulezite vedet ze lidi kolem blizky , znami , partneri vam mohou a chteji byt duleziti ve vasem zivote. Hodne stesti

Kristy, změňte psychiatra . Je hodně léků,které by vám mohly pomoci. Trittico zrovna asi ne. Mě konkrétně proti obsedantní hypochondrii pomohl Anafranil. Už se o sebe nebojím.

Trpěl jsem panickým...Aká knižka to bola, ktorú si čítal a pomohla ti prosím?

Zdravím všetkých.. Už 7 rokov mám psychické problémy začalo to tak , že sa mi nedala prehltnúť slina , keď som v kľude ležala a pozerala televízor.. Veľmi ma to vyľakalo , pretože som vtedy mala 11 rokov.. od toho dňa sa to začalo opakovať každý deň , ale iným spôsobom , akou bola úzkosť , strach , čo sa so mnou deje , všetky vyšetrenia boli dobré. Moje úzkostné stavy boli natoľko hrozné , že som v noci nevedela spať , rodičia boli zúfalí , myslela som len na to , čo ak sa mi niečo stane.. Pulz srdca som mala bežne 140 , potenie rúk , nesústredenosť , hrča v krku , milión ďalších pocitov , ktoré neviem ani opísať , ale bolo to hrozné. Psychiatrička mi dala trittico , ale z toho som len spala a bola utlmená a nevidela som v tom zmysel... Pokračuje to doteraz a už mám 18 rokov , len som na to viac zvyknutá , a stotožnená ako predtým , lebo viem , že je to "len " psychická porucha .. Ale veľmi ma to obmedzuje , pri tom stave zvyknem mať aj tyky ako žmurkanie očami časté , krčenie v bruchu a podobne.. Prosím viete mi niekto poradiť ?

Clovek ma v sebe vsetky...Ja mam tiez panicku poruchu a aj som ju mala v minulosti..vtedy som vsak brala AD..ale to teraz nechcem...od februara som ich mala take vacsie dvakrat kedy som si musela zobrat tabletku..ale bolo to s odstupom casu takze ziadna zavislost..chodim 3-4krat rychla chodza..pijem caje na nervy..b komlex..horcik...bylinne preparaty a co je najdolezitejsie...ked to na mna pride,poviem si:dychaj:a vtedy akokeby moj mozog pochopil ze dostal povel,a zacinam pomalsie dychat a rozpravat/som totiz moderatorka sprav../a akonahle sa k vam dostane viac kysliku ,upokojite sa..zda sa mi ze tadeto vedie cesta..nespoliehat sa na tabletky ale len na seba..ako ktosi povedal pomoz si,aj boh ti pomoze....

Clovek ma v sebe vsetky...Ja mam tiez panicku poruchu a aj som ju mala v minulosti..vtedy som vsak brala AD..ale to teraz nechcem...od februara som ich mala take vacsie dvakrat kedy som si musela zobrat tabletku..ale bolo to s odstupom casu takze ziadna zavislost..chodim 3-4krat rychla chodza..pijem caje na nervy..b komlex..horcik...bylinne preparaty a co je najdolezitejsie...ked to na mna pride,poviem si:dychaj:a vtedy akokeby moj mozog pochopil ze dostal povel,a zacinam pomalsie dychat a rozpravat/som totiz moderatorka sprav../a akonahle sa k vam dostane viac kysliku ,upokojite sa..zda sa mi ze tadeto vedie cesta..nespoliehat sa na tabletky ale len na seba..ako ktosi povedal pomoz si,aj boh ti pomoze....

Marketo, jdi k psychiatrovi , najdi si na internetu v blízkosti bydliště doporučení nepotřebuješ, Objednej se.

Ahoj, take trpim temito obtizemi, jsem z toho nestastna. Kdyz to na me prijde, bojim se o sve zdravi i o zivot. Muzete mi nekdo poradit psychologa, prosim?

Clovek ma v sebe vsetky emocie pozitivne i negativne, su nedelitelne vstavane v jeho tele. Ked niekto citi strach, citi, ze je mu to neprijemne, no nevie ako sa ho zbavit. Problem je vtom, ze nechape ako sa da zmierit so svojou negativnou emociou. Bojuje s nou, vynaklada usilie, vyhyba sa jej, snazi sa zmenit myslienky na ine len aby zahnal predstavy o strachu ale strach tam stale niekde je a preziva a zda sa akoby sa ho nedalo uplne odstranit. Z toho mavame strach ;-) ze nevieme co s nim ked tam uz je. Mame predstavu, ze sa snim neda zmierit lebo je neprijemny. Zmierenie nespociva vtom, ze schvalujeme aby nas nieco nicilo, ani nemusime robit to co nam strach kaze ale vtom, ze prijmame pokojne fakt, ze ma tu silu nas strasit. Jedine ak mu uzname jeho moc a ukazeme pokoru necha nas na pokoji a nebude nam ublizovat. Strach sa musi tiez branit tomu, ze ho popierame napr. Mame socialnu fobiu a stojime niekde v kostole, zrazu nas napadne provokovat strach slovami: ja sa nebojim, isto na mna nepride strach . . tie slova pritiahnu strach ako magnet doslova ho vyprovokuju aby vas vyskusal ci sa nebojite a ked sa uz budete triast zisti, ze sa bojite :-P Tie slova na zaciatku su popieranim sily strachu a jeho existencie preto ho vyprovokuju, ak ho uznavate a pritom sam nepanikarite da vam pokoj. Ved on sam pritom nie je zly, je to len cit, ktory nas ma informovat o nebezpecenstve. A popieranie ohrozenia je pre nas nebezpecenstvom, ktore moze ohrozit telo preto aj prichadza aby nam pomohol vratit sa k rozumu :-D Tak si z neho nespravme nocnu moru ;-)

Ahojte vsetci . :)))Ja som trpela panickou poruchou dva roky. Naozaj, kto nezažije, nepochopí . Mavala som triašku, srdce mi šlo vyskočit, tošila sa mi hlava, bolo mi na zvracanie ...ale to by ešte nebolo nič okrem toho, čo sa mi odohravalo v hlave. Neskutočný tok myšlienok, ktoré nie a nie zastaviť. Myslela som si, že na mieste umriem, alebo , že sa zblaznim, neskutocny strach a u mna to trvalo obcas aj uplne celu noc. .... ale zbytočne. POviem vam len jedno. Panicka porucha sa dá liecit VOLOU . Vždy ju vyvola nejaký podnet. Niečo, čo vas v hlavicke trápi ale je to v podvedomi , alebo ste to dlhodobe držali v podvedomi. Ja som studovala vysoku skolu, daleko od domova, popri tom pracovala na plný uvazok v medzinarodnej firme, mala hekticky život a praca a ani skola ma nenaplnali. Potom sa pridal vztah na dialku, no a viete si predstavit..clovek nebol nohami pevne nikde na zemi. Posledný panický zachvat som už mala tak silny, že mi museli volat zachranku. Až potom som pochopila, že sa Vam nič nestane a že to je len v hlave, tým zachvatom totiž uvolnite napatie a je to "dobre" . Brala som Cipralex... ani neviem, či zabral, skor myslím, že nie, kedže sa všetko opakovalo, akurat v mensich intervaloch. Jeden večer..som sa zavrela sama ..a premýslala som ...Predstavovala som si veci, ktoré by som chcela aby sa v mojom živote zmenili a pri tej predstave ..odchodu tej " veci" sa mi hrozne ulavilo. Celkove Ludia...panicka porucha sa dá liecit..VOĽOU :)) V jeden den som všetko zmenila . Dala som vypoved, odišla zo zahranicia domov a okamžite vysadila antidepresiva. Prestala som sa stretavat s ludmi, čo zo mna sali energiu, Travila som cas s rodinou a priatelmi ..v prirode a premýslala..upokojila sa..dala si reset od vsetkeho ... po vysadeni cipralexu sa mi samozrejme stavy vratili...ale už len dva krat :).. vždy som pri nich dýchala... kratky nadych, poriadne dlhý výdych a tak dokola.. prežila som to :).. Nejde o nič ine..než zmenit stav, ktorý vam nevyhovuje na ten, ktorý si vytvorite sami a ktoý vam bude vyhovovat. Džganim antidepresiv sa nic nedosiahne , akurat vam rozhadžu organizmus. Chce to volu, volu to prekonat a zmenit okruh ludi, ci miesto, kde sa nachadzate a nieste stastní . Ja som už uplne fit ... 9 mesiacov mi nieje vobec nič a rehocem sa na vsetky strany :) ..hladam si už nový job a pomaly sa rozhliadam kam a podobne. Verte si..panicka porucha nieje nič, z čoho by ste sa nemohli dostat aj sami. Len pevna vola a prostredie , zmena životneho stylu a veci sa upravia sami. Držím vam všetkym palce :)

Mozek se brání a tělo taky.

Ahoj pp trpim už dva měsíce a jsem už stoho docela dost unavená. Miso máš asi pravdu něco se muselo stát samo od sebe to jen tak nepřijde mě se stálo něco nepříjemného před třemi roky nějak jsem to zvladala ale bohužel dolehlo to na mě teď člověk si myslí že toho hodně snese ale opak je pravdou

Panická porucha a úzkost mají někde začátek. Něco se vám nepříjemného stalo v minulosti, nebo jste se museli v něčem moc přemáhat proti své vůli. Vzpomínejte a možná na to přijdete. Rozhodně je dobrá návštěva psychologa, který ví, jak na to. Na začátek jsou vhodné i léky na úzkost.

Ahojte a ja ma Pp a nedokazem...Ahoj Lucia,mala som rovnaké stavy, ako ty niekoľko rokov dozadu. Tie stavy boli tak reálne, že som skončila 3x na pohotovosti. Do reality ma "prebrala" až lekárka na poslednej návšteve pohotovosti. Povedala som jej čo mi je a nechala ma ležať na lôžku pri lekároch asi 15 minút. Myslela som, že sa zbláznim od strachu a nervov, prečo so mnou nič nerobia. Zrazu to opadlo, vtedy ku mne prišla lekárka a povedala mi, že keby som bola chorá, tak mi bez lieku ten stav neprejde. Nech idem buď k psychológovi alebo nájsť v sebe silu. V ten rok mi urobili všetky testy, všetko bolo ok. Bojujem s tým, sú horšie chvíľe ale aj úplne bezproblémové. Časom prídeš nato, že tieto stavy si privodzuješ podvedome sama. A ak dokážeš vyvolať takýto zlý stav, vieš sa ho aj rovnako zbaviť. Keď je zle dávam si Magne B6 forte a hlavne v tom nebuď sama. O mne toto vedia všetci moji najbližší, a ak ten stav začína byť zlý, vyrozprávam sa. Prepáč za dlhý príspevok :) Dúfam, že Ti bude len lepšie a ver mi, že sa dá s tým bojovať, len človek musí uveriť tomu, že je to skutočne len v hlave.

Už pár dní sem chodím pro motivaci :https://plus.google.com/+BbpsychologSk4U