Ježíš Kristus, Boží Syn

Vy taky skočíte na všechno:) Myslím, že Eva matalistka jen žertuje, aby vás tady rozproudila

A to já bych jeden dotaz měl. Máte to od přírody nebo od narození?

Tak aby bylo jasno pro...když čtu tvůj příspěvek - tak mít dotazy nemohu - to vysvětluje vše.

Tak aby bylo jasno pro všechny, kteří nevěří v Boha a Bibli považují za Blábol. Je Bůh, pak je ježíš, Jeho syn a pak Duch svatý.Ježíš se narodil jako člověk, aby zemřel za naše hříchy a nám bylo odpuštěno. Až se vrátí po druhé, ti, kteří v něj uvěřili, budou žít v Jeho království. Máte to i v Bibli. Na počátku bylo Slovo, a to Slovo bylo u Boha. Bylo u Boha! Je to už jasné??? A když se tu narodil jako člověk, kázal Boží slovo. Nevím, co je na tom k nechápaní. Přečtěte si Bibli a trochu přemýšlejte. Jak vznikl život? Mohl vzniknout náhodně, aby se namíchaly ty správné "ingredience"??? Existuje sice to, co se nazývá Darwinova teorie, ale Darwin na konci života svou teorii odvolal. Jenže se o tom moc nemluví. Takže asi tak. Kdo by měl nějako dotazy můžete mi napsat na mail [email protected]

Had mluví. Někdo žije...urážíš starou literaturu, přitom máš méně rozumu než ten kdo je napsal. Jsi na úrovni televizního diváka, který si myslí, že filmy se skutečně odehrály. Do lodě se vejdou zástupci zvířat světa..... přečti si doslovné překlady prastaré sumerské poezie ( i když si musíš něco domyslet nedochované fragmenty) a možná pochopíš krásnou prastarou poezii..... když se ti nelíbí nečti ji a přečti si něco o sportu.

Jk byl je a bude Bozi synVy nevíte v tom svým blábolu a chaosu kam Krista vlastně zařadit ... jednou je to syn, jednou nějaký anděl, jindy strašidlo ze záhrobí atd. Lituju tu víru v onen váš blábol který prezentuje Brooklin a naivní amíci.

Had mluví. Někdo žije několik dnů v břiše velryby. V klidu si tam vegetí a když ho to přestane bavit, vyleze ven. Někdo se projde suchou nohou desítky kilometrů přes moře. Další chodí po vodě a aby si parta svatebčanů dobře a od plic zazpívala, promění jim vodu ve víno. Další uzdravuje stínem. Další byl v nebi a je schopen to detailně popsat jako „co oko nevidělo a ucho neslyšelo“. Pruhované potomky zvířat vyrobíš tak, že dáš pářícím párům před oči pruty. Pruhovanost na ně tímto přejde. Do lodě se vejdou zástupci všech zvířat světa, poslušně tam nakráčejí a z kapitána lodě během pár let vzniknou všechny rasy světa. A stačí, když máš víru a přikážeš hoře, skále, aby se vrhla do moře a ona se tam vrhne. A utopí. A třetího dne vstane z mrtvých. Alejuja, amen, bratři v krytu.

Jk byl je a bude Bozi syn

Já vám popíšu reálný příběh, který se stal na naší vesnici. Jak jsme pohřbili šoféra autobusu. Šofér autobusu na točně vlezl pod autobus a něco tam opravoval. Jeho známý šel kolem a říkal mu, co tam děláš. On, že opravuje. Dalšímu to řekl, že viděl šoféra pod autobusem a že tam něco opravoval. Ten to řekl dalšímu a ten už řekl jen to, že viděl šoféra pod autobusem. Ten to řekl dalšímu, že šofér ležel pod autobusem, asi s emu něco stalo. Pak už z toho byla nehoda, šofér přejetá vlastním autobusem a příběh žil dál a šířil se, večer kondolovali lidi z vesnice jeho ženě. Ta přitom měla manžela doma vedle sebe.

Ach jo. Dlouhé jak Bible a ještě slovensky. Hebrejsky by to nešlo?

Skutečná bouřka .Jan...s hrnkařem?

Ako legendy a tradované príbehy skresľujú realitu: Spoľahlivosť ústneho podaniaDo akej miery zachovávajú dávne legendy skutočnú povahu udalostí, o ktorých hovoria? Vieme, že mnohé starozákonné príbehy kolovali ústne stáročia, a tie novozákonné celé dekády. Obhajcovia historickosti biblických písomností tvrdia, že kultúry, ktoré sa spoliehajú na ústne tradície, si takto posúvajú informácie neporovnateľne presnejšie ako kultúry, ktoré sú zvyknuté spoliehať sa na písmo. Ibaže výskumy zistili, že aj zdanlivo spoľahlivé samoopravné mechanizmy ústnych tradícií v praxi zlyhávajú.08.09.2016-11:51:00 | Dušan Valent#Myslenie#Dejiny človekaMeniaci sa príbehPsychológ Charles Bartlett patril medzi prvých bádateľov skúmajúcich ľudské spomienky. Už v prvej polovici 20. storočia odhalil, že spomenúť si nie je to isté, ako keď sa pozrieme na starú fotografiu alebo video. Skôr ide o proces „imaginatívnej rekonštrukcie či konštruovania“. „Spomenúť si neznamená znovu excitovať nespočetné množstvo fixovaných, neživých, fragmentárnych stôp,“ upozornil. Bartlett zároveň vykonal viaceré pozoruhodné experimenty zamerané na otestovanie toho, čo nazýval „viacnásobné zopakovanie“. V roku 1932 prezentoval účastníkom experimentu príbeh z folklóru amerických Indiánov a požiadal ich, aby mu ho v priebehu nasledovných niekoľko mesiacov niekoľkokrát vyrozprávali späť. V pôvodnom rozprávaní dvaja členovia kmeňa Egulac lovili tulene popri rieke, keď začuli zvuky, ktoré považovali za zúrenie boja. Ukryli sa a krátko nato sa priblížilo kanoe s piatimi mužmi. Tí dvojicu požiadajú, aby im pomohla v boji. Jeden súhlasí, druhý nie a vracia sa domov. Po tejto pasáži začína byť dej mierne mätúci. V boji niekto počuje iného človeka označiť mužov za duchov. Muž, ktorý sa pridal k bojovníkom je zasiahnutý, ale nie je jasné, kto ho trafil a čím. Po návrate domov rozpovie svojim ľuďom, čo sa stalo, a povie, že bojoval s duchmi. Ráno na druhý deň mu niečo čierne vyjde z úst a on zomrie. Príbeh bol nielen zvláštny, ale aj napísaný neobvyklým spôsobom, aby nebol ľahko pochopiteľný. Účastníci výskumu ho preto postupne menili. Ich verzie boli kratšie, priamočiarejšie, mnohé detaily sa stratili – predovšetkým tie, ktoré nedávali zmyslel. Ibaže nedochádzalo len k zjednodušeniu. Zmeny boli oveľa zásadnejšie. Menila sa celá povaha príbehu. Čoraz viac znel, akoby nebol len reprodukovaný, ale ako keby v skutočnosti pochádzal z kultúry rozprávača. Príbeh sa transformoval. Duchovia sa v nových verziách stali nepriateľmi alebo spojencami, v oboch prípadoch centrálnymi postavami príbehu. Mnohí ľudia ich interpretovali ako nemŕtvych, hoci v pôvodnom príbehu slovo „duch“ označovalo meno klanu, do ktorého bojujúci muži patrili. V nových verziách sa o umierajúceho starali, lovci tuleňov sa zmenili na rybárov a rieka na zmenila na more. Z čiernej substancie, ktorá vytiekla z úst, sa stala duša unikajúca z tela alebo krvná zrazenina. Približne po roku sa v príbehu objavili nové postavy, totemy a idey, ktoré originálu chýbali. Napríklad cesta sa transformovala do podoby náboženskej púte a smrť do podoby obety. Bartlett pri svojich experimentoch zistil, že nech sú podmienky akokoľvek dobré, presnosť pri zopakovaní je vzácnou výnimkou. Toto ale boli experimenty zamerané na zmenu pri rozprávaní príbehu u jedinej osoby. Pre šírenie legiend, ale aj „záhadologického“ folklóru je pochopiteľne zaujímavejšie ústne podanie z osoby na osobu. Bartlett skúmal aj tento scenár. Pri svojich experimentoch využil napríklad krátku pasáž z knihy, krátky príbeh alebo popis obrázka. A výsledok? „Prívlastky sa menili na ich presné opaky, incidenty a udalosti boli poprehadzované, mená a čísla málokedy pretrvali nepostihnuté viac ako niekoľko kôl reprodukcií, názory a závery boli obrátené na ruby – takmer akákoľvek možná variácia sa zdá byť možná, a to aj pri nízkom počte ústnych podaní,“ konštatuje Bartlett. Výskumník jedným dychom pripomína, že svoje výsledky dosiahol s vysoko vzdelanými, nadpriemerne inteligentnými študentmi Cambridgskej univerzity, čo naznačuje, že u bežnej populácie by bola situácia podstatne horšia. (Ne)spoľahlivosť kontrolovaného tradovaniaMáme teda výskumy, ktoré sa pozreli na to, ako sa menia príbehy u jedného človeka. A tiež výskumy, ktoré zistili dramatické zmeny, ku ktorým dochádza, keď sa nejaký – hoci aj veľmi krátky – príbeh presúva z osoby na osobu čo i len niekoľko ráz. Ako sa museli meniť príbehy, ktoré kolovali celé roky, alebo ešte dlhšie? Podľa historikov skúmajúcich rané kresťanstvo boli učeníci Ježiša, ako aj väčšina jeho bezprostredných nasledovníkov, nevzdelaní a negramotní členovia najnižších spoločenských tried. Z tohto dôvodu sa z obdobia krátko po smrti historického Ježiša nezachovali žiadne písomnosti a z tohto dôvodu (dodnes anonymní) autori evanjelií vychádzali z príbehov, ktoré o Kristovi kolovali ústnym podaním niekoľko dekád. A príbehy, ktoré si našli cesty do Starej zmluvy, kolovali ústnym podaním celé stáročia predtým, než boli spísané (historickosť príbehov Starej zmluvy konfrontujeme v seriáli Biblia vs história). Kognitívni psychológia zistili mnoho dôležitých faktov o „skupinových spomienkach“. Ako sme si už spomínali, spomienky jednotlivcov sú mimoriadne nespoľahlivé a nepresné aj vtedy, keď naše vnútorné dojmy hovoria o presnom opaku. Dokonca si môžeme vytvoriť falošné spomienky. A pokiaľ prednesie chybnú či prekrútenú spomienku dominantná osoba, v prostredí skupiny si ju osvoja aj ostatní členovia. „Dezinformácia implantovaná jednou osobou bude napokon zdieľaná celou skupinou. Inými slovami, kolektívne spomienky môžu vznikať okolo dezinformácií,“ píšu psychológovia Hirst, Cuc a Wohlová. Vierohodnosť ústneho podania biblických príbehov, prinajmenšom tých novozákonných, ktoré hovoria o Ježišovi, sa pokúsil obhajovať biblista Kenneth Bailey. Argumentoval, že komunity raných kresťanov pripomínali dnešné osady na Blízkom východe. V nich pozorujeme tradovanie príbehov na spôsob, ktorý podľa Baileyho zaisťuje ich presnosť. Biblista sa osobne zúčastnil večerných dedinských stretnutí haflat samar, pri ktorých sa rozprávajú príbehy, príslovia, hádanky, básne a opisy významných osobností v danej komunite. Na zhromaždeniach niet žiadnych oficiálnych rozprávačov. Každý, kto v danej komunite vyrástol a mnohokrát si ich vypočul, môže rozprávať. Jedným z kľúčových argumentov Baileyho bolo, že v tomto prostredí je každý rečník neformálne kontrolovaný – ak sa pomýli čo i len o jedno slovo v dobre známom príbehu, na jeho veľkú hanbu ho napomenú a opravia. Väčšia voľnosť panuje pri rozprávaní príbehov z histórie. Vtedy nie je potrebná doslovná presnosť, stačí vystihnúť podstatu a detaily. Expert na rané kresťanstvo Bart Ehrman síce pripomína, že ohľadom podobnosti týchto komunít s tými ranokresťanskými ide zo strany Kennetha Baileho len o domnienky bez dôkazov, pre potreby nášho článku to však nie je dôležité. Dôležité je, že aj zdanlivo spoľahlivý samoopravovací mechanizmus, ktorý Bailey vyzdvihuje, v praxi nefunguje. Novozákonný biblista Theodore Weeden preskúmal príklady údajne presne prenášaných blízkovýchodných tradícií, ktoré Bailey sám citoval vo svojich prácach. Zistil, že neboli posúvané s doslovnou, ba ani len približnou presnosťou. Reprodukcia niektorých údajne „presných“ spomienok sa v priebehu opakovaného prerozprávania rokmi obohatila o také množstvo rozporov a variácií, že bolo ťažké uveriť, že išlo o príbehy o tej istej udalosti. Weeden napríklad porovnával informácie zo životopisu misionára Johna Hogga, ktorý pôsobil koncom 19. storočia v Egypte s písomnými záznamami ústnych tradícií, ktoré v 50. a 60. rokoch zaznamenal Bailey. Weeden pripomína, že jeden z kolujúcich príbehov Hoggova dcéra v otcovej biografii explicitne popiera ako vymyslený.

Skutečná bouřka .Jan Cid.rych, LiberecOdporná ruská propaganda. Fuj, bléééé

Navrhuji, aby se zde pro...že budeme mluvit slovinsky? Proč?

Jo, synku, až budeš tak starý jak já, tak jedině Visací zámek. S krátkým a měkkým.

A já navrhuji, aby se to tady jednou pro vždy ukončilo a my jsme mohli dělat něco duchaplnějšího. Jo. Abych nezapomněl. Buď zdráv, Velvyslanče. Dlouho jsem Tě nečetl. Nějak jsem si nemohl vzpomenout, odkud Tvé jméno znám.

Visel. Zvláštní pravopis. Je to dobře, ale. S tvrdým je to blbé, s měkkým ještě blbější.

On tam visel i za Tebe ...

A že jsem tak smělý, jemnostpane, kterého Turka oni vlastně mají na mysli? Jde o nějakého bezejmenného Turka až odněkud z daleké Tramtárie nebo o nějakého moc váženého a slavného pána z ještě váženějšího a slavnějšího království Českého? Třeba nějaký ten potulný komediant nebo snad ne sám pan purkrabí? Poučte hloupého důchodce, poníženě prosím.

Ano. www bflmpsvz hchkrdtn...Po žních jdeš k Turkovi.