33 komentáře / 0 nových
Poslední
Obrázek uživatele Návštěvník
Návštěvník (anonym)

Nová medicína

10. Září 2018 - 0:06

Komentáře

Stránky

Obrázek uživatele Návštěvník
Ema (anonym)
Víte někdo něco bližšího o "Nové německé medicíně" Dr.med.Ryke Geerda Hamera? Něco je na www.paprsky.de
20. Září 2005 - 13:04
Obrázek uživatele Návštěvník
John (anonym)
NEJLEPŠÍ FINANČNÍ NABÍDKA VAŠEHO ŽIVOTA. DÁREK DO ROKU 2007 PRO KAŽDÉHO, KDO JE SCHOPEN VIDĚT DÁL, NEŽ K PŘÍŠTÍ VÝPLATĚ : Motto :
3. Leden 2007 - 23:14
Obrázek uživatele Návštěvník
DDD (anonym)
Johne, tohle Ema asi nemyslela...
4. Leden 2007 - 9:47
Obrázek uživatele Návštěvník
Anežka (anonym)
ahoj zajímá mě. co si myslíte o nemocech budoucnosti? Bude se to zlepšovat? Budeme zdraví anebo nás úplně všechny dostanou civilizační choroby?
25. Březen 2008 - 12:55
Obrázek uživatele Návštěvník
Jaroslav (anonym)
Podle mne se větší důvěra v možnosti prediktivní medicíny, bude se více spoléhat na genetiku a hodně se zdůrazní možnosti aktivní prevence v péči o jednotlivce. Také se nejspíše bude posilovat vědomí každého za své vlastní zdraví. Jako takovou první vlaštovku vidím GHT, která se zabává prediktivní medicínou a je možný nechat si udělat rozbor už teď.
26. Březen 2008 - 16:44
Obrázek uživatele Návštěvník
Erika (anonym)
Copak je to GHT?
26. Březen 2008 - 17:50
Obrázek uživatele Návštěvník
Součková (anonym)
To je teda hezká blbina.
28. Březen 2008 - 8:03
Obrázek uživatele Návštěvník
Jaroslav (anonym)
Vážené dámy, GHT je zkratka pro pojmenování firmy GHT Genetics, která za zabývá rozborem DNA a ze získaných údajů poté provádí rozbor zdravotních rizik pro konkrétního jedince. Je mi líto, že více lidí nesdílí mou vizi ve zdravou populaci a také v osobní zodpovědnost nejen za svůj úspěch, ale také zdraví. Vždyť každý máme možnost ovlivnit, jak bude náš život probíhat!
27. Červen 2008 - 19:06
Obrázek uživatele Návštěvník
Gábina (anonym)
Já to taky tak cítím. I když je pravdu že jsem asi trochu víc realistická. S tou zodpovědností ale máte úplnou pravdu. Mně se teď narodili dvojčata a já by jsem fakt chtěla, aby prožili ce nejlepší život.
27. Červen 2008 - 21:29
Obrázek uživatele Návštěvník
Hanka (anonym)
To bude jenom ňákej komerční projekt zase.
29. Červen 2008 - 17:03
Obrázek uživatele Návštěvník
Návštěvník (anonym)
Gábino, jde o rizika, takže děti nemusí onemocnět, ono je to dvojsečné. Ty je budeš celý život sledovat a mít noční můry z toho, co jim může být. Určitá rizikovost je v rodinné anamnéze /vysoký tlak, vysoký cgholesterol, některé druhy nádorů/, takže toto člověk ví i bez vyšetření DNA.Nevím, jestli tohle je správná cesta.
29. Červen 2008 - 19:18
Obrázek uživatele Návštěvník
Jaroslav (anonym)
Paní Hano, ano, firma je komerční a předokldádám, že cílem její činnosti je opravdu dosažení zisku. Ovšem to neznamená, že by na tom bylo něco špatného. Když si vezmete jenom, kolik utratí běžný člověk za život za léky, různé přípravky a kolik peněz stojí vyplácení nemocenských, určitě vidím investici do svého zdraví za nejlepší možnost.
29. Červen 2008 - 22:31
Obrázek uživatele Návštěvník
Hanka (anonym)
No a koli to teda je?
30. Červen 2008 - 11:49
Obrázek uživatele Návštěvník
Jaroslav (anonym)
Paní Hano, jestli vás skutečně zajímá o jaký produkt se jedná, doporučuji vám jejich webové stránky www.genscan.com. Ale aby jste mne neosočila z uhýbavé odpovědi, pro dospělé je cena 16 860 korun, pro děti za podobný produkt Genscan Junior 12 860. Já jsem si na test peníze vyšetřil. Je mi padesát let a nechci tady být dalších 40 někomu na obtíž.
30. Červen 2008 - 18:47
Obrázek uživatele Návštěvník
Dan (anonym)
a můžete mi říct jak by ste chtěl zabránit tý obtíži?
17. Červenec 2008 - 21:07
Obrázek uživatele Návštěvník
Jaroslav (anonym)
Velice rád. Takže. Jsem-li pravdivě informován o svém skutečném zdravotním stavu a mám to vědecky podloženo a K TOMU vím ještě i o možných rizicích, kterým bych čelil v budoucnosti, jsem schopný se zcela o své vůli rozhodnout, jakým způsobem budu o své zdraví pečovat a v souladu s odborníky udělat kroky, abych rizika nemocí minimalizoval.
18. Červenec 2008 - 12:34
Obrázek uživatele Návštěvník
Kája (anonym)
Takže Genscan něco jako přípravek věčnýho mládí, jo? To by sem teda chtěla vidět.
19. Červenec 2008 - 22:13
Obrázek uživatele Návštěvník
Dědulka (anonym)
Co to vůbec je?
20. Červenec 2008 - 3:31
Obrázek uživatele Návštěvník
Jaroslav (anonym)
Vážená slečno Kájo, samozřejmě nemohu věřit, že zde budu věčně, ani že mne žádné nemoci nepotkají. Ale vezměte si například takového Alzheimera. Budu-li upozorněn na jeho riziko a tudíž se starat o duševní aktivitu ve vyšším věku a budu ještě podporovovat správnou činnost cévního systému, mohu odsunout nástup této nemoci třeba o dvacet let. Na kolik by jste si vy osobně cenil 20 kvalitně prožitých let svého života?
20. Červenec 2008 - 11:10
Obrázek uživatele Návštěvník
Bohumila (anonym)
ale zdraví je jen jednou z životních kvalit. Můžete být zdravý jako buk, ale jestli nebudete mít kvalitní sociální zázemí a nějakou smysluplnou činnost, kterou by jste vyplnil své dny, nepomůže vám ani GenScan ani modlení ....
21. Červenec 2008 - 10:55
Obrázek uživatele Návštěvník
Peťa (anonym)
Já bych se teda zastala Jaroslava. Vy jste docela agresivní, ale já pracuju v nemocnici a vidím, jak lidi vlastně na svoje zdraví totálně kašlou a celý život nejenže nedělají NIC pro svoje zdraví, ale strašně moc proti. Takže jestli pár lidí v republice použije analýzu DNA k tomu, aby mohli lépe pečovat o zdraví, docela bych GenScanu fandila.
23. Červenec 2008 - 11:27
Obrázek uživatele Návštěvník
Peter (anonym)
Keď človek ochorie napríklad na dnes tak rozšírenú rakovinu, povie si: "Bože, prečo práve ja?", "Prečo práve moje dieťa?" Odpoveď, ale neprichádza. Chorý sa dá na liečbu, napcháva sa tabletkami a podstupuje všetky potrebné terapie. Niekdy sa vylieči, niekedy nie. Súčastná medicína mu prinavrátenie zdravia nevie zaručiť. A vnútorne buď to ochorenie príjme s pokorou, ako to zvyknú veriaci ľudia, alebo ako je to väčšinou si povie, že je to nespravodlivosť, keby existoval Boh, tak by sa to nestalo resp. by Boh prišiel a spravil zázrak, takže Boh neexistuje. Preto dnes žijeme v bezbožnej spoločnosti a kedy tedy sa dopočujeme o "zázračných" uzdraveniach, ktoré však berieme s rezervou ako vzdialenú, nereálnu fikciu. Stačilo by však, ak by človek poznal zákon karmy a nie len, že by nikdy neochorel, ale celá spoločnosť by vyzerala úplne inak. Pre tých, ktorí žijú v duchovnom vedomí je tu Germánska nová medicína (Pôvodný názov Nová medicína, bol zmenený, kvôli ochrannej známke; zahoďte predsudky, žiadni nemecký nacisti...) univerzálna metóda ako odhaliť chorobu, jej príčinu a vyliečiť sa z nej bez liekov. Výskum Dr. Hamera, objaviteľa Germánskej novej medicíny sa začal v roku 1979 potom ako tragicky zahynul jeho syn Dirk. Krátko po Dirkovej smrti, Dr. Hamer diagnostikovali Dr. Hamerovi rakovinu semeníkov. Kedže dovtedy nebol nikdy vážne chorí, domnieval sa, že vývin jeho rakoviny by mohol byť prijamo prepojený s traumatizujúcim zážitkom, ktorý práve zažil. V tom čase pracoval Dr. Hamer ako internista na klinike pre liečbu rakoviny pri Mníchovskej univerzite v Nemecku. Vtedy začal systematicky študovať svojich pacientov, zaujímal sa o príčiny, rozvoj a liečebný proces pri jednotlivých prípadoch rakoviny. To čo objavil bolo revolučné! Dr. Hamer zistil, že každá choroba je zapríčinená nečakaným šokujúcim zážitkom. Dokázal, že takýto náhly šok ovplivní nie len psychiku, ale zároveň zaútočí (viditeľné na CT mozgu) na tú časť mozgu, ktorá biologicky korešponduje s danou traumou. To či telo zareaguje na nečakanú udalosť nárastom tumoru (rakovina), degeneráciou tkaniva alebo stratou funkcionality je presne určené podľa druhu šokujúceho konfliktu. Do dnešného dňa dokázal Dr. Hamer potvrdiť tieto zistenia na viac ako 40000 prípadových štúdií. Keďže liečebný proces môže nastať len po tom ako je konflikt vyriešený, sa terapia Germánskej novej medicíny zameriava na identifikáciu a vyriešenie pôvodného šoku. Dr. Hamer je prvý kto vedecky potvrdil, že rakovina napríklad, nie je ako sa myslelo v minulosti bezdôvodné bujnenie smrtonosných rakovinových buniek, ale skôr súčasťou Významného biologického špeciálneho programu prírody, ktorý univerzálne funguje po milióny rokov evolúcie u ľudí i zvierat. Germánska nová medicína ponúka úplne nové chápanie toho čo bežne voláme "choroba". Porozumením Piatich biologických zákonov, ktoré Dr. Hamer objavil, sa oslobodíme od strachu a paniky, ktoré často prichádzajú na počiatku choroby. Skutočný dar ľudstvu! Od roku 1988 boli objavy Dr. Hamera testované a potvrdzované mnohými lekármi a profesnými asociáciami o čom sverčia nespočetné dokumenty. V roku 1998 bola Germánska nová medicína testovaná a vedecky schválená na Trnavskej univerzite v Trnave. Nejedná sa teda už o hypotézu, ktorú treba dokázať a testovať. To všetko už bolo urobené. Pred nami je nová revolučná vedecká metóda. Prečo ste o tejto medicíne doteraz nikdy nepočuli? Pretože je to cenzurované. Keby si túto finančne nenáročnú metódu ľudstvo osvojilo, kde by sa vytvárali zisky pre tých čo riadia farmaceutický priemysel, navýnosnejší svetový biznis (Framaceutický priemysel zarába 5 až 8 krát viac ako zbrojárský priemysel.)? Je lepšie raz videť ako dva krát počuť, to vedel aj apoštol Tomáš, preto si pozrite video z prednášky o Germánskej novej medicíne so slovenskými titulkami, Švajčiarsko, 2008 v rubrike novinky na stiahnutie na webovej stránke www.gnm.webnode.sk. Informujte sa, aby nebolo neskoro.Zdravie je to najhlavnešie.
20. Říjen 2010 - 23:23
Obrázek uživatele Návštěvník
Rakovina prsník (anonym)
Mortalita na rakovinu prsníka patrí na Slovensku i celosvetovo na popredné priečky medzi ochoreniami rakovinového typu. Spoločenské povedomie o danom ochorení by som, prinajmenšom medzi ženami, považoval za relatívne vysoké. Nežné pohlavie je nabádané príslušnými autoritami k proaktívnemu sledovaniu eventuelných telesných zmien prostredníctvom frekventovaného samovyšetrovania, či poctivému, regulérnemu podstupovaniu mamografie. „Sezonánymi“ kampaňami sa hemží v elektronických i printových médiách poukazujúc na potrebu včasnej diagnostiky a detektovania chorobných zmien. Pre zhrnutie všeobecných predstáv žien, ktoré sa viažu k rakovine tohto typu aj jej možnému priebehu by som použil nasledovné „rovnice“: • Rakovina = Prežijem? Dokedy? Vďaka čomu? • Rakovina = Prídem o prsník ako symbol ženskosti? • Rakovina = Ako zvládnem vedľajšie účinky rezania, otravy, ožarovania? • Rakovina = Prečo práve ja? Nerozumiem tomu? Prečo mi to nikto nezdvôvodní? Kto mi pomôže? Filozofiou strachu je pretkaný celý pojem rakoviny od prevencie na úrovni detekcie, cez invazívnu liečbu až po obavy z návratu telesných zmien v budúcnosti v závislosti od príslušných štatistických ukazovateľov. Vzhľadom na absolútne ignorovanie vplyvov psyché na vznik a priebeh rakoviny zo strany akademickej medicíny by som rád ponúkol pohľad na horeuvedené ochorenie z pozície germánskej novej medicíny. Pre lepšie pochopenie popisu telesných zmien pri rakovine prsníka je potrebné sa, aspoň v základoch, oboznámit s piatimi biologickými zákonmi germánskej novej medicíny. 1.Železný zákon rakoviny : akútny emocionálny-duševný konflikt je spúšťačom ochorenia: každému ochoreniu predchádza konfliktná, nečakaná, izolatívna udalosť vyvolávajúca odpor a stresovú fázu v dotyčnom človeku. 2.Zákonitosť dvojfázovosti ochorení : každé ochorenie pozostáva z dvoch častí, ak dôjde k vyriešeniu spúštacieho konfliktu. Obidve fázy t.j. studená = stresová = konfliktná aj horúca = vagotónna = postkonfliktná majú svoje špecifické telesné príznaky. Ich časový interval je rovnaký v prípade, že nedojde k opatovnému návratu spúšťacieho konfliktu v hojivej = postkonfliktnej fáze. 3.Ontogeneticky závislý systém rozumných biologických zvláštných programov rakoviny a rakovinových ekvivalentov : postihnuté orgány a ich ochorenia majú špecifický priebeh v závislosti od zárodočného tkaniva, z ktorého pochádzajú. napr: orgány mezodermy riadené mozočkom v konfliktnej fáze tvoria nádor, v postkonfliktnej fáze = po vyriešení konfliktu, sa nádor spontánne odbúrava prostredníctvom mikroorganizmov. U orgánov ektodermy riadených kortexom v konfliktnej fáze dochádza k nekróze = úbytku tkaniva, v poskonfliktnej fáze sa tkanivo regeneruje prostredníctvom mikroorganizmov. 4.Ontogeneticky závislý systém mikróbov : príslušné mikróby sa aktivizujú výhradne v postkonfliktnej fáze = po vyriešení konfliktu a ich cieľom nie je napadnutie organizmu, ale prispievajú buď k odbúraniu orgánu, či regenerácii poškodeného tkaniva. Mikróby a ich aktivita sa prísne viaže k zárodočným plátkom. Pri mezoderme sú v hojivej fáze aktivované myko – baktérie, pri orgánoch ektodermy vírusy. 5.Kvintesencia – Zákon o porozumení každého tzv. ochorenia ako súčasti historicky vývojovo pochopitelných rozumných zvláštnych programov prírody. Ochorenie v prísnom zmysle neexistuje. Až na niektoré výnimky ide o reakcie tela na emocionálny šok v záujme pomoci človeku pri riešení jeho emocionálneho šoku. “ Biologický zmysel ochorenia” sa prejaví v jednom z dvoch fáz chorobnej zmeny. Jediným možným a trvalým spôsobom ako zvrátiť a vyriešiť “ochorenie” je odstránenie, uvolnenie konfliktného zážitku. Pochopenie ochorenia a nie bojovanie s veternými mlynmi..To je cesta. Z hľadiska rakoviny prsníka hovoríme o dvoch typoch. Rakovina prsných žliaz a rakovina mliekovodov. Je tragické, že pacientky častokrát nevedia, ktorou sú postihnuté, Je to o.i. vizitka úrovne uvedomelosti lekárov pri presnom informovaní pacientov. Doleuvedená analýza opisuje podstatné skutočnosti súvisiace s jednotlivými typmi rakoviny. Pri rakovine prsnej žľazy a mliekovodov je potrebné identifikovať v prvom rade lateralitu: pravo-ľavorukosť dotyčnej osoby pre určenie konfliktného vzťahu. Rakovina prsnej žľazy: PRAVÁČKA pravá strana tela : vzťah k partnerovi, manželovi PRAVÁČKA ľavá strana tela : vzťah matka-dieťa, ošetrujúci - ošetrovaný, predchodca-potomok U ĽAVÁČKY naopak. Riadiace centrum: mozoček Biologická funkcia: archaická koža schopná tvorby mlieka Typológia konfliktu: strarostlivosť, obavy o príbuzného, tvorba mlieka pre odkázaného, starostlivý konflikt – roztržka v hniezde - obavy Emocionálna náplň konfliktu: nejde o genitálny-sexuálny typ konfliktu, Problém v mojom rodinnom hniezde, v mojom teritóriu, Obávam sa, že ak sa rozvediem, nebudem sa môcť postarať o svoje dieťa, Moje dieťa, synovca, domáce zvieratko postihlo nešťastie, choroba, úraz - Čo si s mojim maličkým počnem? Nechcem sa o svoju senilnú mamu, príbuzného starať…Moje dieťa je na pokraji života a smrti…mala som jej lepšie držať ruku… Symptómy v konflikt-aktívnej fáze: tvrdá hrčka, adenoidný karcinóm prsnej žľazy, Prsná žľaza nie je v skutočnosti žľazou len sa tak správa, Ide o pozostatok archaickej kože, Len cca. 20% rakoviny prsníka su tohto typu. 80% rakoviny prsníka sa týka rakoviny mliekovodov, viď dole : ektoderma Názov ochorenia: adenoidný karcinóm, adenokarcinom mammae Symptómy v post-konfliktnej fáze: tuberkulotické odbúravanie nádoru, ak nie sú mikroorganizmi k dispozícii, vzniká zapuzdrená cysta. Častokrát diagnostifikujú ako “novú rakovinu” už zapuzdrenú cystu Názov ochorenia: rakovina kože, mykóza, kožná tuberkulóza Biologické posolstvo-zmysel “ochorenia”: tvorba mlieka pre odkázaného, o ktorého sa starám, či mám obavy v konfliktnej časti ochorenia Poznámka : tzv. tehotenská rakovina prsníka je typickým konfliktom starostlivosti: Ja sa nebudem môcť o svoje dieťa postarať. Čo keď dostanem rakovinu počas tehotenstva, nebudem môcť svoje dieťa vyživovať. Ďalším zo symptómov je ochrnutie mliekovodov, dokonca aj s možnosťou, že bradavka úplne znecitlivie. Cirózna uzlina u rakoviny mliekovodov vzniká, ak konflikt nie je dlhodobo uvolnený- tzv rakovina jazvovitého zmršťovania. Komplikácie nastanú pri vyriešení konfliktu. Síce sa netvorí mlieko, ale tekutina, ktorá nemôže odtekať, hromomadí sa v prsníku, prsník sa začervená. Prsník sa zvačší v postkonfliktnej fáze, kým u rakoviny prsnej žľazy je to časovo opačne. Častokrát pri odtekani tekutiny badáme precitlivelosť, vnútorné zmršťovanie prsníka, ak konflikt trval dlho. Viac pri rakovine mliekovodov. Prsný mliekovod : PRAVÁČKA pravá strana : vzťah k partnerovi, manželovi PRAVÁČKA ľavá strana : vzťah matka-dieťa, ošetrujúci-ošetrovaný, predchodca-potomok U ĽAVÁČKY naopak. Riadiace centrum: kortex, mozgová kôra veľkého mozgu Biologická funkcia: odvedenie materského mlieka Typológia konfliktu: konflikt z odlúčenia, odtrhnutia, odpútania, oddelenia, suvisiaci s dotykom Emocionálna náplň konfliktu: Dotyk, styk sa obmedzil…, Chcem sa s ním stýkať, ale neviem to poriešiť…odpútanie od bližného, matky, dieťaťa, babky, priateľa, Odlúčenie od niekoho z biologického pohľadu môže byť nebezpečné, Nechce sa ma dotýkať, objať ma, chytiť ma za ruku, pobozkať, vždy sa so mnou len háda, chýba mi dieťa, dieťa sa odtrhlo odomňa, už tu nebude so mnou, najradšej by som si ho pritiskla na hruď, Chýba mi manžel, nikdy nie je doma. Symptómy v konflikt-aktívnej fáze: nekróza, úbytok buniek v tkanive, ploché vredy, necitlivosť, ťahavý pocit v prsníku, zábudlivosť na mentálnej úrovni, aby ma pocit z neprítomnosti milovanej osoby natoľko netrápil. Názov ochorenia: nekróza mliekovodov, pri dlhotrvajúcom konflikte ciróza Symptómy v post-konfliktnej fáze: znovuvýstavba, opuch, precitlivelosť, svrbenie, bolesti, sčervenanie, karcinóm – vlastne vnútrokanálikový vredovitý proces, pri ktorom sa v konflikt-aktívnej fáze nedá nič vytestovať, tzn. nejde o nádor, ale o úbytok tkaniva. Pacientka nanajvýš cítí na postihnutom mieste v prsníku ľahký ťah. Názov ochorenia: introduktálny vnútrokanálový karcinóm, ak sa mliekovod upchá, tekutina nemôže odtekať- nesprávne vykladané ako cysta, mikrokalcifikácia- absolútne neškodná, ulceratívna nekrotická rakovina Biologické posolstvo-zmysel “ochorenia: adaptácia, odbúranie vrstvy, dostať sa “fyzicky” bližsie k odlúčenému človeku v konflikt aktívnej fáze Objavte pravú príčinu svojho “ochorenia”. Je to jediná cesta k ozajstnému vyliečeniu a cesta k neprestrielnej prevencii u každej ženy, ktorá túži po pochopení príčin namiesto strachu z príznakov.
20. Říjen 2010 - 23:24
Obrázek uživatele Návštěvník
A H1N1. Hystéri (anonym)
Ľudí by som rozdelil do troch základných skupín: 1.Informovaní, 2. Dezorientovaní, 3. Nezainteresovaní. Asi v tomto duchu sa člení povedomie o chrípke typu A, H1N1, novej influenze, prasacej chrípke na Slovensku. Aspoň jeden z uvedených názvov Vám určite nemohol v kontexte mediálnej hystérie dnešných dní uniknúť. Udalosti týkajúce sa „bravčového ochorenia“ vnímam v posledných mesiacoch z rôznych uhlov. Sú to informácie o nakazených, úmrtiach, „zodpovednom“ uzavretí hraníc s „nakazenou“ Ukrajinou, o boji o vakcíny v lekárňach v Maďarsku, či horúčkovité čakanie na cca. pol milióna vakcín pre Slovensko a „uprednostnenú“ vrstvu Slovákov očkovaných v prvej línii, ktorí budú o tom oboznámení prostredníctvom svojho obvodného lekára, ktorí „vraj“ nemajú financie ani na krytie poštových nákladov. Takto vnímam udalosti v duchu mediálnej „coverage“ na Slovensku. Ako Vy? Medzi riadkami o zodpovednom informovaní však ostáva veľmi veľa nedopovedaného, neujasneného. Tak to už raz chodí. Cieľom tohto článku určite nie je byť vedeckou dokumentáciou a sumárom o „ dôvodoch prečo nemať strach“, ale má byť snahou o upriamenie pozornosti čitateľa na niektoré fakty, ktoré si môže sám, ak sa mu chce, dohľadať v tematike o „zabijáckom“ ochorení chrípky typu A. Je to určite v jeho záujme. Považujem zároveň za korektné na úvod vyhlásiť, že nie som na premisách obáv z A H1N1 a nie som zástancom nutnosti očkovania proti vírusu. Svoj názor by som rád podložil niektorými faktami, znepokojujúcim otázkami, postrehmi v kontexte všeobecných predstáv o tom, čomu vlastne čelíme. Môj vnútorný pokoj ohľadom vplyvu choroboplodných zárodkov (aj vírusov) zabezpečujú výsledky vedeckých prác o.i. takých pánov ako Béchamp, Reich, Naessens, ktorí poukazujú na odvekú symbiózu nášho tela s doteraz tzv. choroboplodne vnímanými čiastočkami a vystríhajú proti boju s niečím, čo je vlastne v prospech nás. Sú to samozrejme moje vlastné premisy, ktoré nemusia byť totožné u každého. To je dôvod prečo pristupujem k spochybňovaniu hystérie, strachu a potreby nutnej vakcinácie z pohľadu všeobecne prijatých, predpojatých predstáv o chrípke. Len doplním menej známu myšlienku, že Louis Pasteur, otec teórie o choroboplodných zárodkoch, svoju teóriu na sklonku svojho života revidoval aj v kontexte neskorších zistení o tom, že v tele na jednu bunku spadá až 1000 mikroorganizmov, čo skôr nasvedčuje o ich symbióze než nepriateľskom nažívaní. Toľko k môjmu duševnému pokoju. A teraz trochu “ bravčového badania”. S influenzou=chrípkou, tak ako ju vnímame, sa stretávame už v staroveku, ale do popredia záujmu vedcov sa dostáva až v roku 1918, keď na celom svete skosí cca. 30 - 50 miliónov ľudí, najviac z toho v Španielsku - preto španielská nádcha. V roku 1933 sa podarilo vedcom izolovať najnebezpečnejší tzv. A typ vírusu influenzy, o pár rokov neskôr “lightové typy” B a C. Práve dôležité bielkovinové súčasti vírusu chrípky: hemagglutinín (H) a neuraminidáza (N) určujú jej presný typ a názov, v ktorom sa dnes tak krkolomne orientujeme. Obávaný typ vírusu španielskej chrípky sa však napriek snahám dlho nedarilo izolovať. Až po patologickej analýze v roku 2000 uskutočnenej zo zbytkov tkaniv telesných pozostatkov nájdených výskumom Aljašky v 50 tych rokov minulého storočia. Zistilo sa, že smrtiacím vírusom bol vtedy H1 N1, A typ vírusu. Ten sa objavuje aj dnes. Prinajmenšom v médiách... V súvislosti s našou známou odvekou influenzou sa však tradujú mnohé nezrovnalosti a biele miesta čakajúce na objasnenie aj zo strany vedeckej obce. Medzi ne patrí napr. typická tzv. sezonalita ochorenia. Ľudia ochorenie tradične pripisujú chladnému, hostilnému počasiu, obdobiu, ktoré sa na miestach masového výskytu ľudí závratne šíri. Je však nepotvrdené, že by sa napr. ľudia v horúcich mesiacoch roka menej spolčovali a tým zabraňovali šíreniu možného vírusu. Ďalším mementom je senzitívnosť vírusu chrípky na vysušenie a UV žiarenie, čo jeseň vraj predurčuje na ideálne obdobie pre šírenie vírusu. Tieto odôvodnenia sú však opať v príkrom rozpore so sezonalitou influenzy na južnej pologuli Zeme počas obdobia monzúnov, ktoré sa časovo neprekrýva s jeseňou v pásme našich zemepisných šírok. Jediným ich spoločným ukazovateĺom ostáva opakujúca sa sezonalita. Vo svetle ročných období to podľa vedcov vyzerá tak, že vírus chrípky je v lete dokonca inaktívny. V roku 1968 sa napr. tzv. honkongský vírus (H3N2) objavuje v Anglicku už v auguste a napriek tomu, že obyvateľstvo nebolo očkované, ochorenie sa vo svojej plnej šírke prejavilo až vo februári ďalšieho roka. Žeby sezonalita vypuknutia ochorenia bola len v nás, v naších hlavách? Druhým všeobecne prijatým názorom je, že sa virus šíri prenosom z človeka na človeka. Výskumy však ukazujú aj iné paralely. Napriek tomu, že sa influenza na južnej pologuli Zeme začína asi so 6 mesačným predstihom v porovaní so severnou časťou, nie je to dostatočne legitímne zdôvodnenie na prenos vírusu “ ľudským transportom z juhu na sever”. Zároveň teóriu o prenose medzi ľuďmi nezdôvodňuje ani časová korelácia výskytu vírusu na geograficky izolovaných miestach sveta a aj keby, na základe akej logiky sa objavuje napr. tá istá mutácia vírusu na geograficky izolovaných miestach v tom istom čase? Zaujímavé úvahy…bez jasných odpovedí. Vedec Hope-Simpson v roku 1978, následne astrofyzici Sir Fred Hoyle a Chandra Wickramasinghe zistili, že najvačšie chrípkové epidémie ľudstva sa v 20. storočí prekrývajú s cyklickou nedostatočnosťou nášho Slnka a jeho slabého žiariaceho vplyvu v danom čase. Práve cyklické zatienenie Slnka vraj spôsobuje zmenu “ vesmírnych vetrov” a zanesenie Zeme vírusmi influenzy z vesmíru. Odvážne, že? Daná teoría je nepriamo prepojená aj na úvahy vedca John W. K. Yeung-a o výkyvoch intenzity slnečného žiarenia, tým spôsobené zníženie priemernej teploty na Zemi a jej potvredený negatívny vplyv na ľudský organizmus. Horeuvedené revolučné teórie majú však spoločný základ v aktivite nášho Slnka, s čím dokazateľne súvisí o.i. aj zmena úrovne vitamínu D, ako podpory imunity, v tele človeka. Danú skutočnosť potvrdzuje aj štúdia, že u zámerne nainfikovaných ľudí vírusom chrípky v letných mesiacoch sa prejaví ochorenie vo výrazne menšej miere ako v zime. Žeby vitamin D bol kľúčom k prevencii? Jej dostatočným prísunom si určite neublížite, práve naopak. Silu vitamínu D v boji s chrípkou dokazuje aj viacero praktických príkladov. Vo wisconsinskom Centre starostlivosti o hendikepovaných: 275 ošetrovaných, 800 členný personál vedci boli svedkami veľmi zaujímavého objavu. Len 2 ošetrovaní pacienti a až 60 ošetrujúcich z personálu bolo infikovaných vírusom A H1 N1, čo naviac doplnila skupina ďalších 43 ošetrujúcich s ochorením tzv. chrípkového typu. Práve sledovanie a pravidelné dopĺňanie vitamínu D u ošetrovaných pacientov sa stalo kľúčom k udržaniu ich imunity voči spomínanému vírusu. Bolo tým pádom evidentné, že ochorenie sa šírilo v smere od ošetrovaných pacientov k ošetrujúcim, následne sa virus šíril medzi personálom, ktorí vitamínom D chránení neboli. Aj tieto fakty potvrdzujú, že výživa a jej bohatstvo na minerály a kľučové vitamíny je najhlavnejším pilierom prevencie i úspechu v boji “aj” s ochoreniami chrípkového typu. Druhou diskutovanou témou v súvislosti s prevenciou proti chrípke ostáva rizikovosť očkovaní, ktoré nás majú vraj ochraňovať pred pliagou tohto typu. Viaceré štúdie však hovoria o niečom inom. Napr. British Medical Journal poukázal na zvýšenie výskytu ochrnutia - tzv. Guillain-Barré-syndrómu až o 4-8 násobok v korelácii na očkovanie proti chrípke. Druhým zaujímavým postrehom v smere neúčinnosti = škodlivosti očkovaní, je napr. fakt, že napriek zvýšeniu úrovne vakcinácie ľudí nad 65 rokov v USA z pôvodných 15% v roku 1980 na 65% v roku 2001 sa úroveň ich mortality počas epidémií nezmenila. Opodstatnenosť a bezpečnosť očkovania sa otvára aj v prípade vakcíny proti hepatitíde typu B, ktorú nezávisle na hmotnosti a vývoji novorodenca do 12 hodín po pôrode podávajú napr. v USA v štandardizovanom objeme. Vakcína proti hepatitíde typu B obsahuje o.i. látku thimerosalt s obsahom 12.5 mikrogramu etyl ortuti, čo pre najmenšie novorodeniatká v porovnani s najvačšimi znamená 10 násobok dávky ortute na kg hmotnosti. Po verejnom tlaku sa thimerosalt časom vyňal z detských očkovacích látok a objavuje sa už “len” v očkovacích látkach proti chrípke a proti meningitíde. O nebezpečnom vplyve ortuti a iných ťažkých kovov na telo i mozog asi nemusím presviedčať nikoho. Okrem.iného je dokázané, že u jedincov vystavených toxickému vplyvu ortuti v mladom veku narastá pravdepodobnosť neplodnosti a mentálnych porúch. Tehotné ženy, ako jedna z cieľovych skupín blížiacej sa vakcinácie na Slovensku, tým vystavujú svoje nenarodené deti s ešte nevyvinutou imunitou obrovskému riziku poškodenia vplyvom ťažkých kovov. Ani viaceré medializované úmrtia tehotných mamičiek na virus A H1 N1 vo svete nepodložia potrebu ich opodstatnenej vakcinácie, pretože medzi danými členkami rizikovej skupiny sa jednoznačne dokázala iná prepojenosť na mortalitu = obezita. Len dopĺňam, že na Novom Zélande, ktorý už prekonal kulmináciu “hrozby” A H1 N1 sa pravdepodobnosť, že sa nezaočkovaná gravidná žena dostane kvôli vírusu na jednotku intenzívnej pomoci je 1:300 000. Signifikantné riziko vírusu v tehotenstve sa dokonca nepotvrdilo ani v prípade pandémií v rokoch 1918-19 a 1957-58. Jednostranné poukazovanie na potrebu vakcinácie, pričom obyčajné navýšenie dávky vitamínu C znižuje frekveciu výskytu chrípky o 50%, je viac než neprofesionálne a neobjektívne. Poukazovanie na alarmujúce všeobecné čislo 36 000 umrtí ročne na influenzu vo svete je tiež prehnané. Tie počty sa totiž získavajú súčtom
20. Říjen 2010 - 23:26
Obrázek uživatele Návštěvník
Chrípka z pohľa (anonym)
Histórii a vedeckým súvislostiam chrípky som sa, predovšetkým v kontexte paniky A H1 N1, venoval v predošlom článku o “bravčovej hystérii.” Dnes by som si na mušku zobral skutočnosť, čo sa pod pojmom chrípka z pohľadu germánskej novej medicíny skrýva. Chrípka = influenza je názov talianského pôvodu. Talianskí lekári v 18. storočí zistili, že dané ochorenie je aktívne predovšetkým v zimných mesiacoch roka, lekári ju preto nazvali "influenza di freddo" = vplyv chladu. Z pohľadu GNM však u tzv. chrípky hovoríme o viacerých biologických zmenách, ktoré môžu byť kombinované, zároveň sa môžu objaviť aj samostatne u dotyčného. Najčastejšie sa “chorobné symptómy” dotýkajú priedušiek, hrtana, respektíve sliznice nosa, nosových dutín. Pre lepšie pochopenie chrípky GNM ide do detailov, pretože biologickú zmenu toho, či tamtoho orgánu – tkaniva, v závislosti od biologických zákonov, spôsobuje iný typ konfliktu. Všeobecne platí, že spúšťačom napr. nádchy a typických chorobných príznakov nosovej sliznice sú nasledovné konfliktné okamžiky: Nenávidím ten studený suchý vzduch, Ochladzuje sa, nie je to nič pre mňa, Obávam sa, že prechladnem, že sa nakazím, Chcem sa vyhnúť tečúcemu nosu atď. Presný konfliktný prežitok závisí od postihnutého orgánu. Jej príznačným znakom sú nepríjemné príznaky v postkonfliktnej fáze ochorenia, čo je sprevádzané aktivitou vírusov zabezpečujúcich optimálnu regeneráciu poškodeného tkaniva.Vírusy nie sú príčinou ochorenia, ale sú aktivované imunitným systémom v regeneračnej fáze, zároveň ich aktivita počas hojivej fázy je regulovaná telesnou teplotou organizmu.Z hľadiska užívania príslušných vitamínov je možné organizmus na telesnej úrovni posilňovať, aby bolo menej náchylné voči konfliktným prežitkom vyvolávajúcim “chorobnú zmenu”, prípadne zmierňovalo dopady konfliktu na symptomatickej úrovni. Presnú typológiu konfliktov rozoberám nižšie: Nosová sliznica a nosné dutiny Riadiace centrum: kortex, mozgová kôra veľkého mozgu Biologická funkcia: sliznica, vrchná vrstva pokrývajúca nosovú dutinu Typológia konfliktu: konflikt z odlúčenia, odpútania, oddelenia, vymedzenia odmietnutia vo vzťahu k nosu, čuchu Emocionálna náplň konfliktu: vystavený konfliktu v súvislosti s nosom, pachom, zápachom, mne tá vec akosi smrdí…, je mi zle z toho pachu, nenávidím to…nechcem mať zas nádchu, potom mávam nepríjmene poznačenú sliznicu, nenávidím, že si musím v kuse nos utierať…, nenávidím pach tej chémie, ide zima, nemám ju rád.., nos mi zmrzne Symptómy v konflikt-aktívnej fáze: nekróza, úbytok buniek tkaniva vnútornej ektodermálnej výstelky sliznice, stenšenie tkaniva, nekrváca, sprevádza pocit suchosti v nose, strata čuchu Názov ochorenia: úbytok buniek tkaniva vnútornej ektodermálnej výstelky sliznice Symptómy v post-konfliktnej fáze: znovuvýstavba cez opuch, upchanie nosa, hlienotvorba, iritácia, možnosť krvácania, svrbenia Názov ochorenia: rhinitis - zápal nosovej sliznice, sinusitis-zápal nosovej dutiny, hojivú fázu nesprávne vykladajú aj ako alergiu Biologické posolstvo-zmysel “ochorenia: zlepšenie priechodnosti kanálikov, zvačšenie jej priemeru Sliznica priedušiek Riadiace centrum prieduškovej sliznice : kortex, mozgová kôra veľkého mozgu Biologická funkcia: presun vzduchu priamo do pľúc Typológia konfliktu: revírno genitálny konflikt Muž pravák : prvotný revírny, genitálny konflikt Emocionálna náplň konfliktu: konflikt strachu, strachovania sa o revír, moje územie je vystavené nebezpečenstvu, bojím sa o to, čo je moje, čo patrí mne, je možné, že to stratím, čo je moje.., bojím sa o moje zdravie, bol som vystavený azbestu… Žena ľaváčka : prvotný revírny, genitálny konflikt Emocionálna náplň konfliktu: konflikt úľaku, strach, stav pohotovosti na území, v hniezde, som vyľakaná, bola som svedkom útoku, zaútočili na mňa, mala som nehodu, moje dieťa je v ohrození, zľakla som sa následkov, symptómov ochorenia. Symptómy v konflikt-aktívnej fáze: vredovosť sliznice priedušiek za účelom zvačšenia priemeru Názov ochorenia: ulcus prieduškovej sliznice, vredy Symptómy v post-konfliktnej fáze: zbovubudovanie, opuch sliznice, zápal sliznice, biely penovitý hlien Názov ochorenia: influenza, bronchitída, chrípka, v hojivej A a B fáze pneumonia – zápal pľúc, priedušková atelektázia, kvôli hlienotvorbe sa priedušky nedokážu naplniť, v epileptoidnej kríze pneumotická lýza, rakovina priedušiek, karcinóm priedušiek Biologické posolstvo-zmysel “ochorenia: zvačšenie priemeru priedušiek, aby sa dýchalo lepšie, aby sme boli schopní hlasnejšieho kriku v prípade ohrozenia, vyčuchania nepriateľa Sliznica hrtana Riadiace centrum sliznice hrtana : kortex, mozgová kôra veľkého mozgu Biologická funkcia: umožnenie motoriky, vydávania zvuku, umožnenie nádychu Typológia konfliktu: revírno genitálny konflikt Muž ľavák : prvotný revírny, genitálny konflikt Emocionálna náplň konfliktu: konflikt strachu, strachovania sa o revír, moje územie je vystavené nebezpečenstvu, bojím sa o to, čo je moje, čo patrí mne, je možné, že to stratím, čo je moje.., Žena praváčka : prvotný revírny, genitálny konflikt Emocionálna náplň konfliktu: konflikt úľaku, strach, stav pohotovosti na území, v hniezde, som vyľakaná, bola som svedkom útoku, zaútočili na mňa, mala som nehodu, moje dieťa je v ohrození, zľakla som sa následkov, symptómov ochorenia. Symptómy v konflikt-aktívnej fáze: vredovosť sliznice hrtana za účelom zvačšenia priemeru Názov ochorenia: ulcus hrtanovej sliznica, vredy Symptómy v post-konfliktnej fáze: znovubudovanie, opuch sliznice, zápal sliznice Názov ochorenia: laryngitis, zápal hlasiviek, hrtanový edém, karcinóm hrtana, rakovina hrtana Biologické posolstvo-zmysel “ochorenia: zvačšenie priemeru priedušiek, aby sa dýchalo lepšie, tichšie Užívanie antibiotík len pozastavuje a predlžuje liečivú fázu ochorenie, zároveň liečebná fáza neprebehne optimálne. Chrípke zdrar!
20. Říjen 2010 - 23:27
Obrázek uživatele Návštěvník
Štítna žľaza aj (anonym)
Ochorenia štítnej žľazy patria medzi frekventované v našej populácii a rady pacientov rôzneho veku naďalej napĺňajú čakárne endokrynológov. Ani v tejto oblasti však akademická pôda medicíny neponúka adekvátne odpovede na otázku: Prečo mi orgán akosi neklape? Štandardnými symptomatickými medicínskymi postupmi sú zabezpečovanie dostatočného prísunu jódu, hormonálna liečba trvajúca častokrát celoživotne, prípadne chirurgický zákrok, keď sa napr. pri karcinóme, „pre istotu a na dobro“ zbavia celej štítnej žľazy. Ako je všeobecne známe, spomínaná žľaza zohráva kľúčovú rolu pri metabolizme tela, tvorbe hormónov, v neposlednom rade pri manažmente vápnika v tele. Z pohľadu GNM je potrebné vyzdvihnúť, že chorobné zmeny na úrovni štítnej žľazy identifikujeme buď na úrovni jej tkaniva pochádzajúce z vnútorného zárodočného plátku = ENTODERMA alebo na úrovni kanálikov štítnej žľazy, ktoré majú pôvod vo vonkajšom zárodočnom liste = EKTODERMA. Pre ucelený obraz si preštudujeme obidva prípady, zároveň pripomínam, že trvalé následky vznikajú až po dlhodobom ignorovaní = nevnímaní, nepochopení spúšťacích konfliktov ochorenia u jedincov, čo je častokrát len doklepnuté symptomatickými zákrokmi lekárov. Jediným riešením je včasné uvedomenie si konfliktného prežitku, jej odstránenie a tým pádom zamedzenie zmien, ktoré môžu byť nezvratné spôsobujúc potrebu dlhodobej až celoživotnej „liečby“ na úrovni líekov. Tkanivo štítnej žľazy Riadiace centrum: Koncový-zadný kmeňový mozog Biologická funkcia: Tvorba hormónov riadiacich metabolizmus, využivanie kyslíka, bunkový metabolizmus, vývoj, rast jedinca, využívanie vápnika v tele Typológia konfliktu: konflikt-sústo Emocionálna náplň konfliktu: Som príliš pomalý, Pohnime si, nemáme na všetko čas, Nedokážem vás dobehnúť…Pravá strana orgánu: nedokážem chytiť sústo, lebo som pomalý, Ľavá strana orgánu: výmenný kurz je slabý, nestíham sa zbaviť akcií, dlhopisov, tovaru…Musíme to rýchle predať, zbaviť sa toho, aby sme niečo na tom tržili…, Poďme rýchlo, ponáhľajme sa, nemáme dostatok času…, Skysne nám to na krku…, Poznámka: zníženej funkcii štítnej žľazy vždy predchádza zvýšenie jej činnosti. Symptómy v konflikt-aktívnej fáze: Kompaktný karfiolovitý adenokarcinóm Názov ochorenia: Hyperthyreosis, thyreotoxická struma, hrvoľ, zvýšená funkcia štítnej žľazy, M. Basedow, graves ochorenie Symptómy v post-konfliktnej fáze: v optimálnom prípade tuberkulotické odbúravanie nádoru, zosyrovatie nádoru, zápal štítnej žlazy sprevádzaný dočasným znížením jej funkcie Názov ochorenia: Znížená funkcia štítnej žľazy, hypothyreosis, ak nie sú k dispozícii mikroorganizmi nastáva zapuzdrenie nádoru, tvrdý hrvoľ, symtómy su častokrát nesprávne vykladané: pozri kanáliky štítnej žľazy Biologické posolstvo-zmysel “ochorenia”: Zvyšovanie metabolickej funcie tela prostredníctvom tvorby dodatočných buniek žľazy v konfliktnej fáze za účelom zrýchlenie činnosti jedinca Možné priebehy ochorenia: 1.Trvalá konflikt-aktívna fáza ochorenia: Postupný rast nádoru- zvyšovanie tvorby hormónu 2.Neustále opakujúca sa konflikt-aktívna fáza ochorenia: opakujujúce sa symptómy, ak sú k dispozícii hubové baktérie, tak po viacnásobnom odbúravaní nádoru ostáva čoraz menej orgánového tkaniva, čo spôsobuje trvalé zníženie funkcie štítnej žľazy, ak hubové baktérie nie sú k dospozícii, ostáva čoraz viac zapuzdrených nádorov, ktoré už následne nebudú odbúrané, čo spôsobuje trvalé navýšenie funkcie štítnej žľazy 3.Vracajúca sa konflikt-aktívna fáza ochorenia v 2 fáze ochorenia: Liečivá, hojivá fáza narušená, nedokonalé odbúranie nádoru, neustála tvorba nových a nových nádorov, orgánová deštrukcia, Zvyšená funkcia a tvorba hormónov, konfliktný objem neustále narastá , čo spôsobuje čoraz nepríjemnejšie príznaky v hojivej faze Kanáliky štítnej žľazy Riadiace centrum: kortex, mozgová kôra veľkého mozgu Biologická funkcia: zabezpečenie odtoku hormónov štítnej žľazy do krvného riečišťa Typológia konfliktu: konflikt z odlúčenia, odpútania, oddelenia, vymedzenia sa Emocionálna náplň konfliktu: konflikt neschopnosti, bezmocnosti sprevádzaný strachom, pocit bezmocnosti, nemôžem urobiť nič, mám zviazané ruky, vidím, že by sa malo niečo spraviť, ale neviem ako….som neschopný…, bezmocný, bez prostriedkov Symptómy v konflikt-aktívnej fáze: nekróza, úbytok buniek tkaniva vnútornej výstelky kanálikov štítnej žľazy, stenšenie tkaniva, precitlivelosť, zvačšenie prietoku Názov ochorenia: nekróza kanálikov štítnej žľazy, zriedka je diagnostizovaná- ťahavý pocit v oblasti štítnej žľazy Symptómy v post-konfliktnej fáze: znovuvýstavba stenšenej výstelky steny kanálikov cez nové bunky, opuch, možnosť nepriechodnosti kanálikov v dôsledku opuchu Názov ochorenia: retrosternalis, mediastinalis, ale najčastejšie euthyreotická cysta, benígna cysta, hrvoľ, struma.V prípade uzávery kanálikov spôsobené opuchom symptómy hypofunkcie štítnej žľazy, ale pozor ozajstná hypofunkcia je len pri entoderme po odbúraní nádoru takaniva štítnej žľazy: viď hore tkanivo štitnej žľazy. Tu len hormóny nemôžu fyzicky odtekať do krvného riečišťa spôsobujúc tým hromadenie a znížené vykazovanie hormónu v krvi. Biologické posolstvo-zmysel “ochorenia: zlepšenie priechodnosti kanálikov, zvačšenie jej priemeru, aby sa odtok zvýšil, aby sa telo zrýchlilo, aktivizovalo proti vlastnej bezmocnosti
20. Říjen 2010 - 23:28
Obrázek uživatele Návštěvník
RAKOVINA. Od tá (anonym)
Rakovinu mnohí z nás stotožňujú s pocitom bezmocnosti. Ten je posilnený aj o skutočnosť, že dlhoročné prísľuby akademickej medicíny o nájdení posledného článku v reťazci ku konečnému riešeniu sa nenapĺňajú. Je objektívne poznamenať, že k tomu dochádza aj za “pomoci” farmaceutického priemyslu, ktorý sa zaujíma skôr o fázu ošetrovania pacienta než o fázu prevencie horeuvedeného ochorenia. A nielen tohto ochorenia…... Ak si prečítate národný program boja a prevencie proti rakovine ktoréhokoľvek štátu Európskej únie, tak zistíte, že ide vlastne, možno na ojedinelé výnimky, len o tzv. národný program detektovania ochorenia. Tematika prevencie sa vačšinou okresáva na úbohu magickú formulku: “stravujte sa striedmo a vyživujte svoje telo pestrou stravou bohatou na živiny a vitamíny”. Je to naozaj pravda. Takto sme na tom v našej spoločnosti. Ak mal niekto to “šťastie” pobudnúť, čo i len na chvíľu, na onkológii ako pozorovateľ, tak zbadá, že toto nemôže byť systémový prístup tak k prevencii ako ani k liečeniu takého komplexného ochorenia. Tak prečo to pacient trpí? Pretože je v pozícii podriadeného, zúfalého bojovníka o život, je v stave laika vo svete ľudí, ktorí sa tvária, že svedomito, horlivo a pomocou najlepších znalostí vedia, čo majú robiť. A to všetko len pre zdravie pacienta. Je to naozaj tak? Cieľom tohto článku je poukázať na niektoré vedecké nezrovnalosti v širšom kontexte v príslušnej tematike: strava, mamografia, psychoterapia, karcinogény, a pomôcť sa zorientovať v panike, nadobudnúť aspoň penzum poznatkov pred Vašou cestou smerom z hmly k slnečnému svitu. Tak poďme krok za krokom… Všetky civilizačné ochorenia dokážeme zdôvodniť tým, že naše telo sa vzdialilo od svojich evolučných pravidiel fungovanie. V tejto etape argumentov ešte mnohí stoja na podobných názorových premisách cítiac, že aktuálna spoločenská doba nášmu zdraviu asi veľmi neprospieva. Zdanlivé smery von z marazmu ponúkajú mnohí, ale bez hlbokého uvedomenia si toho, že kto sme a čo robíme, to bude vždy len dočasný úspech k trvalému zdraviu. Ucelený prístup k prevencii a liečbe predstavuje koncept germánskej novej medicíny, avšak tematiku rakoviny dnes priblížime z iných, nemenej zaujímavých oblastí. Si naozaj to, čo ješ? Zdravé stravovanie je kľúčové tak pre prevenciu ako aj pre pocit vnútornej pohody. Jej reálny vplyv na zdravie sa kalibruje odborníkmi v rozmedzí 30-70%. V tomto duchu to je i v prípade jej vplyvu na vznik rakoviny. Ak je napr. pre niekoho 30% málo, nič to nemení na tom, že vplyv je evidentný. Určite by mnohí pacienti boli vďační, keby tých 30% neboli bývali podcenili pred vypuknutím chorobnej zmeny. Z hľadiska prijatej stravy kľúčové položky sa javia nasledovné: vitamíny, minerály, rastlinné steroly, polyfenoly, isociáty, saponiny, tuky. Budeme ich vzhľadom k vzniku rakoviny analyzovať postupne. * Vitamín A: nedostatok zvyšuje riziko rakoviny, ale nádeje v daný vitamín nenaplnili pozitívne očakávanie vo vedeckých testoch. Užívanie napr. beta-karatínu u silných fajčiarov neznížilo riziko rakoviny pľúc, v jednom prípade dokonca došlo k nárastu o 16%, v druhom až o 40%. Na druhej strane lycopén nachádzajúci sa v rajčinách znižuje úmrtnosť na celú paletu rakovinových zmien o 50%. Jej ochranný vplyv je silne podložený predovšetkým u rakoviny tráviacej sústavy a prostaty. * Vitamín C: vďaka širokospektrálnemu účinku jeden z najúčinnejších prostriedkov boja proti rakovine. 60 mg oficiálne odporúčenej dennej dávky postačuje akurát na prevenciu voči skorbutu. Podľa epidemiologických výskumov 500 mg vitamínu C denne má 10-30% vplyv na prevenciu voči rakovine. Mnohé prieskumy dokazujú, že 20-40 gramov vitamínu C denne je vplyvným účinkom pri podpore liečby nádoru. Jej intavenózne užívanie dodatočne zvyšuje jej účinnosť. * Na vplyv nedostatku vitamínu D na vznik rakoviny sa upriamuje pozornosť predovšetkým v posledných dvoch dekádach. Tento fenomén sa dostal do povedomia vo vzťahu k výskumu rakoviny prostaty, ktorej výskyt sa na Zemi výrazne z hľadiska frekvecie výskytu líši. Smerodatným rozlišovacím znakom daných geografických regiónov je predovšetkým dĺžka vplyvu slnečného žiarenie počas dňa. Vitamín D sa syntetizuje totiž za pomoci slnečného žiarenia. V miernom podnebnom pásme, okrem letných mesiacov, obyvateľstvo trpí chronickým nedostatkom vitamínu D, čo má za účinok 2-3 násobok výskytu rakoviny. Zároveň 30% obyvateľstva je vybavená takým genetickým receptorom vitamínu D, ktorý výrazne sťažuje adekvátne spracovanie vitamínu D našim telom. Z tohto pohľadu denný príjem by z pôvodných 200-400 NJ (Národná jednotka) mal byť aspoň na úrovni 1000-2000 NJ. Práve oficiálne proklamované vyhýbanie sa slnečnému žiareniu môže mať nedozerné následky a je z princípu založené na falošných základoch. Za 30 rokov proklamovanej prevencie v horeuvedenom duchu sa totiž úmrtnosť na melanóm kože paradoxne strojnásobil. * Pri užívaní vitamínu E došlo k zvýšeniu preventívneho účinku, jeho vplyv však, v porovnaní s ostatnými vitamínmi, nebol presvedčivý v boji s rakovinou. * Z minerálov ako najvačší bojovník proti rakovine sa profiluje selén. Práve agresívne využívanie poľnohospodárskej pôdy má za následok znižovanie jeho obsahu v pôde. V provinciách Číny kde intenzívne využívanie pôdy spôsobuje nízku výživovú hodnotu vypestovanych plodín, nariadené masové užívanie selénu znížilo výskyt rakoviny pečene až o 50%. Podľa amerického výskumu užívanie 200 mikrogramov selénu denne počas obdobia 5 rokov znižuje výskyt rakoviny o 63%. Je potrebné poznamenať, že silné zastúpenie ovocia a zeleniny v jedálníčku má protirakovinové účinky. Čo je za tým? Rastlinné steroly. Ich najhlavnejšou zložkou je beta-sitosterol nachádzajúci sa v: palme, sóji, tekvici, ražných krupoch, pšeničných klíčkoch. Ich pravidelný príjem má dokázaný efekt na prevenciu rakoviny prostaty, hrubého čreva. * Z polyfenolov sú najznámejšie flavonoidy nachádzajúce sa v zelenom čaji, červenom vine, ovocí, zelenine. Výrazný obsah izoflavonov má sója s preukázaným vplyvom proti rakovine prostaty, krčka maternice, vaječníkov, prsníka. Resveratrol nachádzajúci sa v obale červeného hrozna, v červenom vine, burských orieškoch má vplyv na zamedzovanie delenia buniek, ale po požití sa v tele rýchlo rozpúšťa, preto jej vplyv je neurčitý. Proti rakovine prsnika sa osvedčili ľanové semienka obsahujúce lignan, pričom jej denný príjem by mal byť na úrovni aspoň 25 gramov. Svoj vplyv tlmočia, podobne ako isociáty, cez blokovanie receptorov estrogénu. * Isociáty obsiahnuté v brokolici, karfiole, rúžičkovom keli bránia proti rakovine pľúc, prostaty, hrubého čreva, prsníka. * Saponiny sú obsiahnuté už v spomínanej sóji. Podľa kórejských vedeckých štúdií sa na pozorovanej skupine preventívna funkcia prejavila na úrovni až 70%. * Z pohľadu tukov sa ako kľúčová ukazuje omega-3, ktorá chronicky chýba v našej strave. Jej denné dávkovanie na úrovni 15 gramov počas obdobia 5 rokov pomohlo k úplnemu odstráneniu neoperovatelných pľúcnych nádorov u pacienta pôvodne v terminovanom štádiu rakoviny. Na strane druhej prebytok omega-6 v našej strave má negatívny účinok. Konklúziu odporúčaní pre stravovanie na prevenciu voči rakovine môžeme zhrnúť nasledovne: veľa zeleniny, ovocia a rybieho tuku. Už spomínaná detekcia rakoviny je druhou diskutovanou témou dnešných dní. Objavme preto spoločne zákulisie tak známej mamografie. Prof. Michael Baum, otec prvého strediska detekcie rakoviny v Británii, prvý predseda Britskej onkologickej spoločnosti v roku 1988, sám neskôr vystúpil z Breast Cancer Screening Committee a prihovoril za to, že mamografia má jednoznačné opodstatnenie len v prípadoch žien, kde je geneticka predispozícia rakoviny prsníka dokázaná na základe predošlých prípadov v rodine. Mamografia sa v západnom svete stala doslovne svatou kravou medicíny. Prezumuje sa, že čim skoršia detekcia chorobnej zmeny, tým vačšia šanca na vyliečenie ochorenia. Nakoľko je však produktívne bádať po chorobných zmenách v populácii bez príznakov? A čo sa stane vtedy, ak vačšina alebo prinajmenšom veľa detektovaných rakovinových bujnení, ktoré sú podľa výskumov buď intraduktálne, benígne, rastúce pomalým tempom, nebudú viesť k ochoreniu, či dokonca k smrti pacienta? Čo ak cenou za nachádzania nezhubných, neškodných hrčiek sú roky života v úzkosti, potencionálne nebezpečné lekárske zásahy. Potencionálne hrozby: nesprávne pozitívne nálezy môžu viesť k neprimeranej psychickej záťaži a k potencionálne nebezpečnému lekárskemu zásahu. Problém mamografie je hlavne v neobjektívnom informovaní žien, ktorý sa upriamuje len na výhody tohto detekčného prostriedku. O mnohých nesprávnych pozitívnych nálezoch končiacich psychickými mukami pacientok a o následnej “preventívnej” liečbe sa mlčí. Vo vedeckých výskumoch sa napr. preukázala vyššia úroveň detekcie rakoviny u žien s pravidelnou návštevou mamografie než u kontrolej skupiny, ktorá pravidelnou mamografou neprechadzala. Daná skutočnosť naznačuje, že u kontrolnej skupiny istá časť rakovinových zmien nedospela do štádia, keď sa prejavili aj príznaky choroby, prípadne ohrozili zdravie, dokonca život ženy. Čím viac detekcie, tým viac chorých??? Medializovaná propaganda strachu len podporuje stratu viery v múdrosť vlastného tela a podsúva nám potrebu nevyhnutnosti lekárskych zákrokov. V Anglicku sa ženám až po dovŕšení 50 roku života na 3 ročnej báze umožňuje bezplatná mamografia zdôvodnená tým, že rakovina prsníka sa u 9 žien z 10 prejaví až po menopauze. Nie je to trochu neskoro? Jej bezplatnému poskytovaniu pod danou vekovou skupinou sa zamed
20. Říjen 2010 - 23:29
Obrázek uživatele Návštěvník
O príčinách nep (anonym)
Pohľad na neplodnosť je z pozície GNM komplexný a objasňuje ju na viacerých úrovniach. V rámci tohto článku si vysvetlíme tri najfrekventovanejšie základné príčiny neplodnosti. K neplodnosti u ženy prichádza v prípade aktívneho genitálneho konfliktného programu sliznice maternice, keď sú postihnuté aj vajcovody, tvorí sa počas neho nádor, ktorý môže upchať cestu vajíčku na jeho trase do maternice. Sliznica maternice a vajcovodov je z vnútorného zárodočného plátku riadeného kmeňovým mozgom. Daná klasifikácia je potrebná, pretože predurčuje reakciu orgánu na konflikt. Presný popis priebehu konliktu na úrovni maternice a vajcovodov sa popisuje nižšie: Riadiace centrum: koncový-zadný kmeňový mozog Biologická funkcia: prijatie, zahniezdenie vajíčka, potomka Typológia konfliktu: konflikt-sústo, prijatie-prechod sústa Emocionálna náplň konfliktu: Nepekný, otrasný, genitálny konflikt suvisiaci s mužom, dieťaťom…, obťažovanie dieťaťa, Ponižuje ma muž…, Tak toto sa fakt nerobí…, To fakt ju znásilnili… Potreba zahniezdenia potomka…predovšetkým v kontexte vzťahu stará mama - vnuk-vnučka. Kiež by moja dcérka otehotnela…Nejde o sexuálny konflikt týkajúci sa ženskosti… Symptómy v konflikt-aktívnej fáze: Plochý alebo karfiolovitý adenokarcinóm, potenciál nepriechodnosti vajcovodov, čo spôsobuje neplodnosť, prípadne mimomaternicové počatie Názov ochorenia: endometriáza, adenokarcinóm tkaniva maternice, teratóm Symptómy v post-konfliktnej fáze: tuberkulotické odbúravanie nádoru, zosyrovatie, odstránené prostredníctvo krvácania Názov ochorenia: metrorrhagia-krvácanie z maternice, biely hnisavý výtok leucorrhoea, ak chýbajú mikroorganizmi vznikajú zapuzdrené “benígne” nádory – polipy, prípadne trvalá nepriechodnosť vajcovodov Biologické posolstvo-zmysel “ochorenia”: Odstránenie, zbavenie sa nechutného genitálneho konfliktu, zahniezdenie potomka pomocou silnejšieho extra tkaniva, teratóm predstavuje anachronický spôsob rozmnožovania riadený kmeňovým mozgom Ďalšie možné príčiny neplodnosti sú tieto: 2. Ak žena utrpí tzv. konflikt vyživovania, čoho dôsledkom je adenokarcinóm - adenóm hypofýzy, automaticky sa zvýši hladina prolaktínu v tele a oplodnené vajíčko sa automaticky vypudí. Podobne ako je tomu v horeuvedenom prípade, hypofýza je riadená kmeňovým mozgom a priebeh konfliktu je totožný: v konflikt-aktívnej fáze tvorba nádoru, v postkonfliktej fáze jeho odbúravanie. Poznáme 2 typy vyživovacieho konfliktu, ktorý vyvoláva nadmernú funkciu, prípadne adenóm hypofýzy: 1. Nedokážem chytiť, dosiahnúť na svoje sústo, pretože som prinízky: symptóm: akromegália, 2. nedokážem nakrmiť, postarať sa o svoje dieťa, rodinu: symptóm: zvýšenie prolaktínu, aby sa začala tvorba mlieka, ale bez karcinómu prsnej žľazy. Hormonálna liečba nie je riešením daného stavu, je nutné uvoľniť konfliktný prežitok, obavy ženy z jej neschopnosti postarať sa o budúce potomstvo … 3. Ak hormonálne ustálená žena praváčka ( nekojí, nie je po menopauze, nie je pod vplyvom chemoterapie ), utrpí tzv. revírno genitálny konflikt, hamerovo ohnisko dopadá do ľavej hemisféry mozgu, čím sa jednak hormonálne vychýli v prospech mužskej optiky vnímania konfliktov a nedôjde už k zreniu vajíčok, menštruácia sa do okamihu vyriešenia konfliktu pozastavuje. Ak tomu konliktu dôjde v prvé dni tehotenstva, žena plod potratí. Žena sa zároveň po dopade prvého revírneho konfliktu stáva mierne mániotická. K obnove menštruačného cyklu príde až po vyriešení konfliktu, alebo ak druhý revírny konflikt, dopadajúci už do pravej hemisféry, je vážnejšieho kalibru a misku váh vychýli v opačný smer. V tom prípade sa žena stáva mierne depresívnou, opať sa dostaví pravidelný cyklus.
20. Říjen 2010 - 23:30
Obrázek uživatele Návštěvník
Neplodnosť. Jed (anonym)
Neplodnosť je jedna z najvačších tráum pre páry túžiace po potomkovi. O neplodnosti u ženy sme zvykli hovoriť, keď napriek ročnej snahe vedome otehotnieť, sa to nedarí, alebo keď žena nedokáže donosiť svoj plod. Po dlhých snaženiach sa páry dostávajú vačšinou k odborníkovi, ktorý podrobuje potencionálnu matku a otca rôznym fyzikálnym a hormonálným testom. Podľa lekárskej vedy, ako sme si mohli zvyknúť, aj za neplodnosťou stojí nesprávne fungovanie organizmu, nejaká nezrovnalosť v pozadí. Vo vačšine prípadov vyšetrení sa aj nachádza nejaký telesno-hormonálny dôvod pre neplodnosť, ale napriek terapii sa častokrát nedostavujú želané výsledky. Podľa lineárnej logiky za všetkým musí byť logická príčina, čo vedie k snahe danú príčinu viacnásobne bezúspešne nájsť. Vyšetrenia sa opakujú, až sa v konečnom prípade pristupuje k procesu umelého oplodnenia. A ani to nie je vždy úspešné. Nakoniec pacientovi dojdú peniaze, či viera a problém ostáva nedoriešený. Tieto prípady sa vedecky klasifikujú ako neplodnosť z nejasného dôvodu. S týmto nevyriešeným stavom sa potom musia pacienti = páry horko popasovať...častokrát na úrovni doživotného rozsudku. Ale naozaj nie je riešenie? "Zázračné" prípady Horeuvedené prípady sú častejšie, ale poznáme aj iné zaujímavé príbehy. Manželská dvojica natoľko túži po dieťati, že si ho adoptuje. Po adopcii dovtedy neplodná manželka náhle otehotnie. Poznáme prípady, keď pár splodí potomka až po ukončení všetkých neúspešných terapií u lekára. Potom sú prípady, keď matka, ktorá prišla o svoje dieťa, nedokáže otehotnieť do okamihu uvoľnenia pocitu smútku za nebohým dieťaťom, k čomu prichádza častokrát až po riadenej psychoterapii. Ale bolo by dobré poznať, čo sa skrýva za týmito zázračnými prípadmi, pretože by sme s tým mohli vedome pracovať v náš prospech. Dobrá správa je, že poznáme recept na zázrak! Lineárna a cyklická príčinná súvislosť Ortodoxná medicína vníma nepolodnosť ako zrnko piesku, ktoré sa dostáva do mechanizmu a treba ho odstrániť. Systémový prístup sa však pýta aj na širšie súvislosti: pýta sa, čo je za neplodnosťou, aká je jej funkcia, čo sa deje v rodine, prostredí človeka na čo najlepšou odpoveďou tela je práve neplodnosť. Ak pristupujeme k otázke z tohto pohľadu, odpoveďou na neplodnosť nemusí byť terapia, ale zmena sociálnych vzťahov, okolností človeka. "Zmysel" neplodnosti Žeby telo malo pádny dôvod na neplodnosť? Žeby išlo o reakciu tela na podmienky v okolí? Žeby neplodnosť bola ochranným mechanizmom tela v záujme ženy a nenarodeného dieťaťa? Teória o maximálnej snahe zvieraťa zabezpečiť šírenie svojho genofondu v rámci rodu je veľmi známa. Podĺa evolučnej teórie zviera zvažuje tieto okolnosti počas celého svojho života. Podľa pozorovaní, ak napr. na istom území klesá počet nových jedincov, zvyšuje sa hustota obyvateľstva, znižuje sa úroveň obživy v okolí, zviera má nevhodné sociálne zaradenie atď., zvieratá (napr. zajace, mačky) dokážu reagovať na možnú kopuláciu cielenou ovuláciou, aby maximalizoval možnosť oplodnenia, prežitia. Vo zvieracej ríši je evidentné, ale u človeka to nemusí byť inak, že fertilita kopíruje istú sezonalitu. Deti sa síce rodia počas celého roka, ale v istých mesiacoch je napr. frekvecia narodených detí s autizmom, schozofréniou výrazne vyššia. Inak povedané, zohľadňujúc okolnosti prostredia evolúcia u človeka vyvinula isté neuro-hormonálne mechanizmy na regulovanie vlastnej plodnosti. Prakticky existujú dve stratégie v oblasti šírenia génov formou plodenia: veľa potomkov s nízkou úrovňou starostlivosti zo strany rodiča alebo malý počet potomkov s relatívne vysokou úrovňou starostlivosti zo strany rodiča. Túto podobu reflektuje aj porovnanie plodenia detí v rozvojových štátov Afriky so západným svetom. Zdá sa, že tu ide hlavne o evolučné tlaky v tejto oblasti zabezpečiť prežitie adekvátneho počtu potomstva. Stres a schopnosť reprodukcie Mnohé výskumy poukazujú na prepojenosť evolučných pravidiel u človeka podobne ako tomu je vo zvieracej ríši. Napr. počas vojen, prírodných katastrof sa ženský menštruačný cyklus častokrát pozastavuje, nastupujú iné komplikácie. Je známe, že napr. intenzivne športovanie, balet v predpubertálnom veku spôsobuje časové posunutie prvej menštruácie o 1-3 roky. Podobne normálny cyklus v dospelom veku môže ovplyvniť aj intenzívny fitnes tréning, či intenzívna forma športu. Archaické mechanizmy nášho tela túto náročnú činnosť vnímajú ako stav pohotovosti podobný krízovým životným situáciam, preto plodenie dočasne obmedzujú. Podobnej zákonitosti sa podriaďuje aj zamedzenie menštruačného cyklu u podvýživených dievčat v krajinách tretieho sveta, či žien trpiacich na anorexiu alebo podrobujúcich sa intenzívnej diete. Podvýživa totiž dáva signál mozgu, že prostredie je nevhodné na plodenie a zaopatrenie potomstva. Podvýživa je samozrejme veľmi individuálny pojem. Faktom je, že u kontrolnej skupiny žien, kde ich požiadali o zvýšený príjem stravy do pol roka 50% neplodných žien otehotnela. Je zaujímavé, že v kontrolnej skupine sa nacházali aj obézne ženy, kde dodatočný zvýšený príjem živín vyriešil ich dlhoročnú neplodnosť. Ako argument sa uvádza, že každý z nás má istú vhodnú biologickú váhu, ak sa jej vzdiali, je tu riziko nastúpu neplodnosti. Podľa druhej štúdie aj obezita môže byť príčinou neplodnosti. Doterajšie prípady pojednávali o biologickom strese spôsobiacom neplodnosť. Psychologický stres však môže byť tiež príčinou neplodnosti, keďže mozog medzi druhmi stresu nerozlišuje. Podľa výskumov kde si ženy viedli menštruačný aj tzv. stres kalendár sa potvrdilo, že k vynechaniu, nepravidelnosti cyklu došlo v stresových obdobiach resp. v časoch veľkej fyzickej záťaže. Prepojenosť stresu na plodnosť, dokonca na môžnosť potratu je evidentná. Zároveň je potvrdené, že emocionálna stabilita v mesiaci splodenia potomka bola oveľa lepšia ako v mesiacoch tzv. neúspešných pokusov. Výskumy potvrdzujú, že neplodnosť podporuje aj chronický stres a depresia. Chemická kuchyňa našho evolučného vývoja Normálny menštruačný cyklus je predpokladom reprodukčnej schopnosti a je riadený komplexným mechanizmom. Na piedestáli aparátu je hypothalamus, ktorý sa prostredníctvom nervových a hormonálnych vplyvov spolupodiela na vačšine biologických pochodoch. Hypofýza v pozícii nádrže na požiadavku hypothalamu, či tela manažuje prisun želaných hormónov. Príslušné hormóny sa krvným obehom dostávajú do vaječníkov a maternice, zároveň hormóny sú posielané i v spatnom móde pre potrebu regulácie a spatnej vazby. Hypothalamus a hypofýza sú zároveň aj na vrcholku aparátu stresovej reakcie tela. V takomto prípade sa vylučované stresové hormóny dostávajúce do nadobličiek tvoriac požadovanú úroveň kortizolu, čím sa telo cielene aktivizuje. Práve skúmaním prepojenosti stresu a schopnosti reprodukcie sa dokázalo, že vylučovanie tzv. streshormonov bráni mechanizmu reprodukcie v rámci maternice a vajcovodov, zároveň tlmí tvorbu tzv. gonadického hormónu. Tzv. corticotropin releasing hormone (CRH) je doslovne hormónom regulácie reprodukcie. Jej produkciu zabezpečuje tak hypothalamus ale aj maternica počas tehotenstva, postupom času v čoraz vačšom množstve. Avšak CRH z rozličného zdroja má protichodné účinky. CRH z hypothalamu zabraňuje otehotneniu z dôvodu evolučného rizika zlých životných podmienok, kým CRH z maternice bráni vplyvu hypothalamu v záujme udržania plodu, dokonca istá úroveň CRH je zabudovaným faktorom pre správne načasovanie spustenia prirodzeného pôrodu. Počas chronického stresu, v stave úzkosti, predovšetkým v stave depresie je hypothalamická úroveň CRH natoľko vysoká, že môže rezultovať do neplodnosti. Aj to je dôvod toho, prečo je traumatická udalosť navyšujúca celkovú úroveň CRH potencionálnym spúšťačom predčasného pôrodu, dokonca potratu u ženy. Tendencia k predčasnému pôrodu u žien, ktoré boli napr. v detstve vystavené zneužívaniu vedci zdôvodňujú tým, že daná trauma doživotne navyšuje úroveň hypothalamického CRH, čo počas tehotenstva dodatočne navyšuje hladinu CRH produkovanú maternicou, čo má nepriaznivé dopady na optimálny priebeh tehotenstva, navodzuje “pokyn” na pôrod skôr než je tomu potrebné. Stresové hormóny kortizolu majú mnohé pozitívne účinky na utlmenie bolesti a zápalu, preto sú súčasťou mnohých farmák, pričom však ich dlhodobé užívanie má za následok poruchy reprodukcie. Ako sme spomínali, mozog nerozlišuje medzi psychologickým a biologickým stresom. Hlad, nizka hladina cukru v krvi u pacientov s diabetom zvyšuje hladinu hypothalamického CRH, preto ich úroveň reprodukcie je oproti zdravým ženám výrazne ohrozená. V zaujímavom prepojení je i stravovanie, úzkostlivosť na jednej strane a neplodnosť na stane druhej. Známe pojmy: úzkostlivý jedák, depresívny vychutnávač jedla predurčuje skutočnosť, že istá skupina ľudí svoj negatívny psychický stav kompenzuje jedlom. Tento mechamizmus vysvetľuje vplyv tzv. hormónov páliacich tuky = leptiny pôsobiacich v tukových tkanivách. Tento hormón reguluje cez hypothalamus telesnú váhu a potrebu príjmu stravy u človeka. Zdá sa, že za nadváhou je rezistencia spomínaného leptínu: I keď je hladina leptínu v tele človeka vysoká, hypothalamus nereaguje na spatnú vazbu. Práve leptín ma viacero zaujímavých účinkov. Bráni napr. tvorbe CRH t.j. príjem potravy navyšujúcej leptín má protistresové účinky. Aj preto mnoho ľudí tzv. piknickej telesnej štruktúry charakterizuje bodrosť, veselá povaha. Zároveň sa potvrdilo, že u zvierat, nezávislých na váhe, podávanie leptínu pozitívne vplýva na ich reprodukčnú schopnosť. T.j. nízka úroveň leptínu spôsobená hladovaním, zároveň vysoká hladina CRH zamedzuje reprodukcii.
20. Říjen 2010 - 23:30
Obrázek uživatele Návštěvník
Psychológia Via (anonym)
Je to za nami. Vianočné sviatky sa pomaly a istotne blížia do fázy dozvukov. Ide proklamovane o najkrajšie sviatky v roku. S miernym časovým odstupom by som v duchu týchto sviatkov zverejnil zaujímavé psychologické súvislosti týchto dní každého kresťansky poňatého roku. „Timing“ je cielene vybratý do obdobia, keď sa vraciame k racionálnejšiemu uvažovaniu a pátos, symbolika sviatkov sa opať dostáva do úzadia. Ak ste ešte nepočuli o tzv. Christmasology = Vianocológii, tak je to práve na čase. Ide o novodobú, málo známu vednú disciplínu, ktorá pojednáva o psychologickom prístupe človeka k Vianociam a o terapii tzv. syndrómu Vianoc. Zverejňovanie týchto poznatkov pred sviatkami je viac než nevhodné, pretože je to skôr obdobie reálneho prežívanie pocitov v súvislosti s Vianocami, než potreby štúdia duševných príznakov viažúcich sa k tomuto časovému pásmu roka. Je to pochopiteľné, pretože aj narkomani radšej volia drogové opojenie než čítanie v príručkách o chémii a fanúšikovia bungee jumpingu namiesto bádania v štatistikách úmrtnosti a nehodovosti, neváhajú zoskočiť z ďalšieho vysokého viaduktu. Pričom odborníci vianocológie vôbec nechcú kaziť čaro Vianoc, len si trúfajú na objektívne hodnotenie ich psychologického pozadia. Vianocológia ako vedecká disciplína vníma vianočné sviatky ako osobnú výzvu (Christmas challenge), v ktorej sa silno, častokrát skreslene prejavuje, odzrkadľuje naša vlastná osobnosť. Vianoce sú zrkadlom našej duše: znelo by v jednej výstižnej vete. Z matematického pohľadu vzťah k Vianociam opisujú dva faktory: princípy vianočných sviatkov (principles of Christmas) a typologia osobnosti. Ide o dva odlišné faktory, ale ich prepojenosť je jednoznačná. Princípy a duch Vianoc v rodinách určujú buď tradície, dominantný partner, dokonca to môže byť aj svokra, pričom ostatní členovia rodiny sa buď vášnivo podriaďujú alebo chronicky trpia. Z pozície vianočných modelov je najznámejší asi tzv. tradičný typ. Ide o podobu opisovanú vo “veľkej knihe”, to čo je snom, či práve opačne, nočnou morou mnohých z nás. Potrebným nástrojovým vybavením tohto modelu je naivita, nevinné deti, ukvapená babička, navzájom si pomáhajúci manželský pár pripomínajúci “štebot” holubičieho krdľa. V byte sa skveje obrovská, vyzdobená jedľa, na stole jablko, orechy, v pozadí hrajú :Zvončeky štastia” či "O Tannenbaum". V tradičnom modeli žijúci ľudia sa príchodom Vianoc vášnivo venujú štrikovaniu šálov, či ponožiek, pečú štrudlu, inú typickú národnú vianočnú dobrotu. Tento model milujú predovšetkým spirituálne a sebaobetujúce typy ľudí. Vo Vianociach daný typ vníma kus duchovenej mystérie, ktorá k nám preniká o.i. cez svatú omšu, kým obetavý človek sa konečne môže v plnej svojej šírke prostredníctvom riadenej sebadeštrukcie, nervového zrútenia obetovať svojmu milujúcemu okoliu. Priaznivcom tohto modelu je aj narcisticky založený človek, ak sa mu vianočná večera podarí v surealisticky-dokonalom duchu zorganizovať. Udržanie modelu si pýta dostatočnú silu, pretože idylka tohto modelu častokrát v sebe skrýva mnohé potlačené konflikty z uplynulého roka. Účinnosť modelu narúša napr. zle-dobre načasovaná sms-ka milujúceho blízkeho, zabudnutá cenovka na darčeku od Ježiška, či ponožky, viazanka kupovaná tomu istému človeku stý krát… Počas výskumu tohto modelu sme sa stretli aj s tragickým príkladom, keď sa zať obesil na osemnástom šáli kúpenom svokrou, pričom sa v liste na rozlúčku vyjadril, že až vtedy zistil, čo tými šálmi, ktoré od nej dostával, svokra dlhé roky naozaj mienila. Opakom tradicionálneho typu je racionálny model, alebo model roztrieštenej autistickej, inžinierskej rodiny bez jasných hodnôt. Tá namiesto balamútenia detí volí skôr ich poznatkovú osvetu. Podľa racionálneho modelu Vianoce sú hlúposť, pri každom vianočnom stole sa pripomenie, že Ježiš sa nenarodil 25- tého, že Vianoce sú zabalením antropologicky podloženého sviatku zimného slnovratu do kresťanského duchu. Zároveň nezabudnú prízvukovať, že aj keby Ježiško existoval, počas pár hodín by musel rozniesť cca. 300 miliónov darčekov po svete, čo je absolútne nereálne. Vianočný stromček je poňatý ako ničenie lesov, Zvonky šťastia ako trápna zvonkohra a darčeky ako vyhodené peniaze do vetra, preto si rodičia vždy ponechávajú ich účtenku. Čo ak by sme ich museli vracať? Otec si namiesto Ježiska v deň Vianoc pozrie 10 časť trháku s Bruce-om Willisom, lebo to má rád. Zástancami tohto modelu sú ľudia bez fantázie, pragmatici založení na princípoch zisku, autistické povahy. Výskumy však preukázali, že aj v týchto rodinách deti veria v Ježiška, len si myslia, že Mikuláš spolu s Ježiškom sa utiahli na istý čas do nútenej ilegality. Pricípom hedonistického prístupu k Vianociam je hromadenie pôžitkov. Vianoce sú ďalším dôvodom na nezmyslené prežieranie sa. Ide o model egoistov, kde rodina a priatelia sú len hlučnou kulisou pre ich vlastnú estrádu. Buďme = jedzme spolu! Pod pozlátkom Vianoc sa hedonistovi = pôžitkárovi vybavia nové recepty, gurmánske špeciality, ktorých požitie je následne “vykúpené” žlčníkovou kolikou, zvýšeným krvným tlakom atď…nevadí….darčeky? Formalita….len nech už sme za ňou, aby sme si sadli ku stolu, ktorý praská pod nakopeným jedlom. Poznáme mnohé sebevraždy, kde namiesto listu na rozlúčku ostala len pripečená morka. I takto to u hedonistu vyzerá. Princíp vlastníckeho prístupu k Vianociam je typický pre masového človeka dnešnej doby. Nemá tradície, jeho jediným majetkom sú televízne reklamy, žije podľa pravidiel: koľko dáš, toľko dostaneš. Namiesto darčekov vníma peňažné rámce a rozpočet. V rámci rodín sa nemilujú, ale navzájom sa kupujú… Tento model obľubujú narcistické typy, ktoré svojou radodajnosťou prekrývajú potrebu sa ukázať vo svojom najaltruistickejšom svetle celému svetu. Tento model však nenávidia sentimentálno-romantické typy, ktoré ju vnímajú ako znesvetenie princípov Vianoc. Komfortný typ prístupu je ďalší v poradí, asi najdrzejší typ zo všetkých. On nepociťuje ani potrebu k pretvárke, je absolútne nezaujatý sviatkami, zisťuje potrebu nakúpiť nejaké darčeky až predpoludní v deň vianočný, čo následne končí kúpou otrasného svetra vo výpredaji, salónky sa vežerú z krabice a vianočná večera je synonymom pre dovoz pizze až ku dverám domu. Samozrejme horeuvedené typológie osobností nikdy nie sú čisté, ale ide o ich zmiešaninu v istom “správnom” pomere. Trochu menej rozšírenými typmi sú tzv. puritáni, ktorí uznávajú Vianoce, ale len v ich prakresťanskej podobe: oheň, chlieb, dúšok vína, ručne vyrobené darčeky, kým typ revolucionára z princípu robí všetko inak než stádo ľudí, ktoré vidí okolo seba. Na doplenie “typologického portfolio” na uzavretých oddeleniach psychiatrických kliník sa objavujú aj zmnožení Ježiškovia a duch Vianoc nepokazí ani spievanie Internacionály. Aby sme ostali objekivni, na koniec sme nechali tzv. eklektického = vyberavého človeka, ktorý predstavuje duševne zrelú osobnosť. V tomto prípade človek neslúži Vianociam, ale naopak, Vianoce sú dobrou príležitosťou prejaviť lásku bližnému. Sú tradície, ktoré sa však nemusia preháňať, spraví sa aj po domácky vyrobený darček, ak sme zruční a kúpi sa darček, po ktorom niekto naozaj túži a papá sa aj radostne, ale bez potreby skončiť na jednotke intenzívnej starostlivosti. Táto rodina nechce žiť nejakej vianočnej myšlienke, ale chce demonštrovať, že sa raduje zo vzájomnosti. Každý je tým, čím je a preto ho všetci milujú… S.O.S. Sú tu Vianoce! Bolo by naozaj na čase vrátiť Vianoce tam, kam naozaj patria, z peňažnej burzy do naších sŕdc. Aby sa stali sviatkami lásky a nie wellnessu, keď sa sviatok nákupného ošialu zmení na sviatok rovných ľudí, ktorí sa majú radi. Nie sme ďaleko od okamihu, keď sa objavia občianske iniciatívy v duchu: Ako prežiť Vianoce bez ujmy, či spoločenstvo protivianočných aktivistov. Do módy sa možno raz dostanú aj vianočné sviatky bez darčekov. Práve predávanie darčekov sa stáva v dnešnej dobe skúškou sily, ktorá vyúsťuje aj do pocitu straty sebeúcty. Naša snaha milovať a byť milovaný sa preukazuje v naháňaní sa po lepšom, krajšom, rýchlejšom dare… Gíč, sentiment, pozlátko koncom každého roka nás nútia k záverečnému porovaniu si síl v snahe ukázať sa, že žijeme v milujúcom, uspokojivom svete, kde je nám nadmieru dobre. Peniaze a profit prenikli do nášho súkromného života a určujú podobu tohto koncoročného šprintu. Musí to tak naozaj byť? Prečo nestači a nemôžeme sa len radovať jeden druhému, tešiť sa z toho čo je, čo život dal. Je pravdepodobné, že je ťažké s tým začať, ale niekto to snáď raz musí skúsiť. Štastné rodiny, ich štastní členovia, štastné Vianoce bez barličiek a nástrojov. Je to v dnešnej dobe skôr výnimka než pravidlo. Namiesto utíšenia ducha totiž z hľadiska psychopatológie dnešné Vianoce skôr vyvolávajú opačný fenomén v ľuďoch. Mentálne poruchy sa z hľadiska výskytu paradoxne navyšujú. Jedným z najčastejších je chorobná nútkavosť nakupovania, ktorej cieľom nie je uspokojenie potrieb blizkych, ale potlačenie pocitu vlastnej úzkosti. Nakupovanie, balenie darčekov, kupovanie jedličky už nie je voľbou, ale psychickou nutnosťou. Zároveň sa znásobuje aj počet porúch v stravovaní. Hovorím tu o ľuďoch trpiacich na bulímiu a anorexiu. Vianoce pôsobia ako katalyzátor aj pre oprášenie konfliktov dovtedy ako tak bezproblémovo žijúcej rodiny. Vianoce posilňujú aj pocit vnútornej samoty. Čumiac do TV-bedne na šťastných, usmievajúcich sa ľudí, človek sa dopytuje, že prečo sa na neho nikto neusmieva, prečo ho nikto nemá rád. Síce štatistiky nepotrvrdzujú zvýšenú frekvenciu samovrážd v tomto čase, ale nehovoria ani o to, že dané obdobie môže byť spúšťačom pre úvahy, ktoré neskôr daný človek v horeuvedenom duchu dokoná… Mieru frustrácie zvyšuje aj to, že ide
20. Říjen 2010 - 23:31

Stránky

Přidat komentář

Reklama

Reklama