Reklama

Kdy jste se naposledy pokakali

Scatter (Ne, 28. 11. 2021 - 13:11)

Tak to je teda něco Maťo, jste obě moc šikovné dívky, nemohu se dočkat od vás nových příhod plných čůrání a kakání, je to nádhera.

Lassy (Ne, 28. 11. 2021 - 13:11)

Scaťáku, jak bylo s Míšou ve středu? Hovínka hustý?

Pavkol (Pá, 26. 11. 2021 - 14:11)

To je teda žrááááááádlo

pepa (St, 29. 12. 2021 - 23:12)

Tak dnes ráno jsem to nestih, než jsem došel na záchod, tak mi to teklo z nohavice. Celý jsem se musel osprhovat i s tím pyžamem. Doufám, že už to bude dobré.

Maťa (Pá, 26. 11. 2021 - 12:11)

Ak to náhodou niekoho zaujíma, tak nemýlila som sa, kamoška ma spoznala. Prečítala si môj príspevok a nevedela sa dočkať, kedy sa porozprávame, tak prišla na dva dni i keď to nemala v pláne. Bola som rada, že prišla, prekecali sme celý deň a noc a tešili sme sa na víkend, lebo zajtra sa má vrátiť, ale keďže je lockdown, tak to asi nepôjde. Dozvedela som sa, vďaka ktorým príspevkom nadobudla istotu, že som to ja a hlavne už viem, čo na tom miluje, čo ju vzrušuje. Sme veľmi podobne trafené, i keď ona si to užíva, ako väčšina z vás, aj keď to urobí osamote a ju vzrušujú aj nehody iných. No ten pravý pôžitok tiež má vtedy, keď to urobí pred niekým. Začala s tým v jedenástich rokoch v letnom tábore. Jej kamoška, spolubývajúca sa v noci pocikala a ju to tak vzalo, že to túžila zažiť. Skúsila to a už s tým nedokázala prestať. Celé tie roky sa hlavne pocikávala. Doma sa začala v noci pomočovať viac-menej pravidelne. Nerobila to často, raz, maximálne dvakrát mesačne, niekedy aj viac ako mesiac nič, no napriek tomu s ňou išli rodičia k lekárovi. Absolvovala vyšetrenia, všetko bolo samozrejme v poriadku a lekárka sa rozhodla, že liekmi to liečiť nebude, keďže sa jej to stáva zriedka. Odporúčala len dodržiavať enuretický režim. Nepreháňala to, udržiavala to v takom rámci, aby sa tým lekári nezaoberali, a aby to rodičia veľmi neriešili, aby z toho neboli priveľmi smutní, že ich dcéra sa takto trápi. Má skvelých rodičov, takže jej to nevyčítali a nijak to nehrotili. Dodnes to berú tak, že proste sa jej to sem-tam prihodí. Pocity po nehode však chcela prežívať stále častejšie, a tak to robila kdekade. Potom ako bola svedkom mojej nehody, túžila sa aj pokakať. Ju vraj veľmi vzrušilo aj to, že ma videla pokakanú. Odvtedy sa niekoľkokrát pokakala osamote, raz pred rodičmi a už dvakrát predo mnou. Respektíve raz, lebo raz som videla len nohavičky a nohavice, svedkom priebehu nehody som nebola. Vyrozprávali sme si množstvo zážitkov a čo sa týka pocikávania, zažila toho oveľa viac ako ja, no v pokakávaní na mňa nemá. :-) Má prichystaných milión scenárov. Keď som si ich vypočula, zistila som, že moja fantázia je mizerná. Niektoré si asi požičiam. Priamo a úprimne mi povedala, že veľmi rada by sa pocikala cez víkend u nás na chate. Že chce to zažiť pred mojou mamou a sestrou. Rozmýšľa, že sa pociká do postele, ale má zábrany, lebo sa cíti hlúpo, že nám zničí matrac, preto chce moje zvolenie. Zároveň mi povedala, že by bola rada, keby som sa pocikala do postele aj ja u nich. :-) Alebo sa pociká do nohavíc, no v tom prípade zas chce, aby som sa najprv mamy opýtala, či náhodou nemá niečo na močový mechúr, aby si mama so sestrou mysleli, že ju začalo páliť pri močení a potom o pár hodín, by sa niekde pocikala. Najradšej by to urobila na prechádzke, alebo cestou z obchodu, alebo niekde mimo chaty, niekde, kde budeme bez auta. Vraj mám porozmýšľať a potom jej poradiť, do čoho má ísť. Asi jej poradím, nech sa rozhodne sama. :-) Ja by som do takej dennej nehody nešla, lebo všade okolo má prírodu, takže sa môže vycikať kdekoľvek a nemyslím si, že zato, že ju páli pri močení, sa musí pocikať až po členky. Keby išla do toho s tým, že jej stačí sa trochu pripocikať, aby mala len fľak v rozkroku, to by bolo v pohode. Úplne sa však pocikať, keď ma neobmedzené možnosti si odskočiť, to asi bude divné, no nechám to na ňu. Okrem toho, už je zima na takúto nehodu na prechádzke. V tejto zime je určite lepšie sa pokakať. Možno bude mať dosť času na rozmyslenie, keďže je tu lockdown a zrejme nám urobí škrt cez rozpočet. Som zvedavá či zajtra príde.

Kamča (So, 27. 11. 2021 - 00:11)

Díky, že jsi napsala, jak to dopadlo a hlavně, že jste si padly do noty a můžete se podporovat. U mě funguje chladné počasí jako skvělý močopudný spouštěč. Ale souhlasím, že kompletně se počůrat v přírodě je těžko uvěřitelné. Nějak to bude muset kamarádka vymyslet. A moc se mi líbí nápad se vzájemným počůráním se do postele :D I se hezky doplňujete a můžete se inspirovat, když se lišíte v počtech obou nehod. A děkuji za hezké popsání její historie, jak se k tomu dostala. Máš na tom taky zásluhu, to je fajn. A oceňuji u ní, že se dokázala ovládnout a počůrávat se jen 2x měsíčně. To muselo být asi hodně těžké to vydržet, aby to nedělala častěji.

Maťa (So, 27. 11. 2021 - 16:11)

Tá ponuka, že sa mám pocikať aj ja u nich sa mi tiež páči, no súčasne neviem ako sa k tomu postaviť, lebo mám z toho nejaké divné pocity. Celkom rada by som do toho išla, no zároveň si to neviem predstaviť a príde mi to celé divné. Keby mi pred časom niekto povedal, že pri takej ponuke budem váhať, mu neuverím, lebo myslela som si, že som dosť veľká frajerka na akúkoľvek nehodu, no zisťujem, že to nie je pravda, nie som až taká frajerka. Neviem či vôbec dokážem, si u nich dať liečik a naliať sa tekutinami, a ak to urobím, bojím sa, že budem si ľahať do postele a nadávať si, čo som to urobila. Neviem kvôli čomu mám tento pocit, lebo jej rodičov poznám, dokonca si s nimi tykám a sú ku mne veľmi priateľskí, preto netuším, prečo mám takýto blok. U tej mnohokrát spomínanej Poľky, som to urobila v pohode, nemala som s tým výraznejší problém, aj keď vtedy som ešte nevedela, že sa dodnes v noci pomočuje. Ono je to asi iné, keď to človek urobí u kamošky a keď to urobí u kamoškiných rodičov. Pritom u nich, by mi to nemuselo robiť takýto problém, keď viem, že k nehodám svojej dcéry pristupujú rozumne a láskavo. Neviem ako opísať tie pocity, ktoré v súvislosti s tým mám, lebo prebieha vo mne pocitový boj. Chcem - nechcem, urobím - neurobím, proste zmätok. Ona to má u nás ľahšie, lebo moju mamu vníma skôr ako staršiu kamošku a nie ako mamu kamošiek. Okrem toho, tiež si uvedomuje, že mama so sestrou k mojím nehodám pristupujú veľmi milo a chápavo. Pritom predpokladám, že tiež jej to nie je celkom jedno, keď čaká na moje odobrenie, či má do toho ísť.

Kamča (St, 1. 12. 2021 - 12:12)

To jsi mě překvapila, že najednou váháš :) Napadá mě, jestli tam není třeba blok proto, že ta kamarádka to o tobě ví, jak to s tebou doopravdy je a udělat to před ní už není pro tebe ta pravá ostuda. Každopádně jsem zvědav, jak to vyřešíš a jestli do toho půjdeš. Mně ta ostuda, ať už moje či někoho jiného, taky vzrušuje. Měl bych ale problém s tím, kdyby někdo v mém okolí věděl, že to dělám schválně. Daleko raději bych, pokud by k tomu došlo, aby to okolí bralo jako nehodu. Což není takový problém. Stačí mi dát si o malinko víc alkoholu, před spaním se dostatečně napít vody a nehoda je zaručena i bez léku.

Maťa (St, 1. 12. 2021 - 15:12)

Som presvedčená, že je to tak ako hovoríš, že blok mám naozaj kvôli tomu, lebo kamoška už vie, ako to je s mojimi nehodami . No na druhej strane si uvedomujem, že pred jej maminou by som si mohla užiť krásnu hanbu, čo ma veľmi láka a preto sama nerozumiem, prečo vlastne váham. Naozaj neviem prečo bojujem s protichodnými pocitmi. Myslím, že aj s tým alkoholom máš pravdu, že by bol spoľahlivejší ako liečik, no neviem koľko by som ho musela vypiť, lebo po troch dvojkách vína sa mi to stalo iba raz a zmontovať sa viac, sa mi nejak nechce. Raz som to skúsila, v lete na tej opekačke, ktorú som tu opísala a som rada, že som do toho šla, lebo vtedy som si to maximálne užila, no neviem či sa mi chce dostať ešte raz do takého stavu, i keď to nebol úplný extrém, nevypla som sa úplne. Vtedy sa mi to stalo absolútne mimovoľne, proste ráno som sa zobudila a bola som totálne pocikaná. Už párkrát som plánovala, že sa ešte raz zrúbem, aby som si užila to isté čo na rodinnej opekačke, no tentoraz s kamoškami, ale stále som sa nakoniec na to vykašľala. Asi tiež nejaký blok, no ani v tomto prípade netuším aký a prečo. Hovorím, až taká frajerka zas nie som.

Marek (Pá, 26. 11. 2021 - 23:11)

Tak to jsem rád že jste se našly a můžete si povídat o svých příbězích.

Jana (St, 24. 11. 2021 - 07:11)

Ráda bych věděla,co se stalo s Wendy,taky by mě zajímalo,jestli se jí podařila další nehoda buď před ségrou,nebo mamkou,nebo do plinky od ségry a jak je na tom ségra,jestli je na tom už lépe,jestli se jí daří někdy mít už plinku suchou nebo je to stále stejné,ozvi se Wendy a napiš, díky

Katka (Po, 22. 11. 2021 - 23:11)

No tak to je hodně zajímavé a snad to tedy je opravdu ona ale taky mi to přijde nějak moc náhod asi to bude ona

Maťa (Po, 22. 11. 2021 - 11:11)

Rozmýšľam ako začať, lebo neviem či to píšem vám, alebo kamoške. Mám totiž podozrenie, že jedna kamoška to tu číta, spoznala ma a teraz skúša aké to je si takto užívať, alebo je rovnako trafená ako ja a chce mi to takto naznačiť. Možno by mi rada povedala, že sme rovnako strelené, no nie je si istá, že som to naozaj ja. Ja si zas nie som istá, že to tu naozaj číta, že ma spoznala, a že už pozná moje veľké tajomstvo. Môže to byť len šialená zhoda náhod a preto sa nemáme k tomu, aby sme sa porozprávali. Napíšem zážitok z leta a naviažem ho na zážitok z piatka a ak sa v ňom nájde, snáď navodí túto tému a budeme vedieť, že sme rovnako, alebo podobne strelené. Zdá sa mi to neuveriteľné a chvíľami mám dojem, že konšpirujem, no posúďte sami. V jednu letnú stredu mi zavolala kamoška, že potrebuje pomoc, lebo má niečo s autom. Poprosila ma či nemôžem pre ňu prísť do Žiliny. Je to jedna z top kamošiek, mám ju veľmi rada, preto aj keď som nevedela čo skôr, chcela som jej pomôcť, a tak som sadla do auta a išla do Žiliny. Cestou späť sme sa bavili, čo cez víkend, lebo mali sme ísť spolu na chatu a zrazu sa ma opýtala, či by mi vadilo, keby nám zmenila plány. Či nepôjdem s ňou do Štuttgartu. Nechcelo sa mi, keďže v Nemecku som častejšie ako na chate a tešila som sa aj na ostatné baby, ale nakoniec ma prehovorila, hlavne preto, lebo podala mi to tak, že potrebovala by spojiť príjemný víkend s niečím, čo musí vybaviť a už jej to horí. Dohodli sme sa, že ak to vysvetlí ostatným babám, tak fajn. Prišiel štvrtok, ráno sme sa ešte chvíľu motali, bola som umyť auto, natankovať, kamoška zas potrebovala ísť do lekárne, ale po deviatej sme konečne vyrazili na výlet do Nemecka. Dve šialené baby na výlete, takže kopec srandy, fakt sme si užívali cestu a zrazu kamoška bola mĺkvejšia. Videla som, že jej niečo je, no tvrdila, že je ok. Bolo očividné, že ok nie je a vyšla s pravdou von, že má nejaké kŕče. Blbé však bolo, že práve sme schádzali z 94 a potrebovali sme sa dostať na 99, no bolo to tam upchaté, takže sme sa vliekli. Už ju doslova krútilo, ľutovala som ju, no nemohla som nič urobiť, už sme nemali inú možnosť, len sa napojiť na druhú cestu. Našťastie ju to prešlo, takže zasa bolo všetko fajn. Jedným okom som ju pozorovala a keďže auto mi už hlásilo, že ideme do ďalšej zápchy, pre istotu som sa jej opýtala či nemám zastaviť, lebo nás znova čaká problematický úsek. Dohodli sme sa, že sa napojíme na cestu ktorou pôjdeme už až do Štuttgartu a na prvom odpočívadle zastaneme. Asi po dvadsiatich minútach bola znova nesvoja, ale nehovorila nič. Po krátkej chvíli už bolo vidieť, že má riadne kŕče a zahlásila, že to asi nedá. Začala panikáriť, že sa určite poserie, a že v aute nemáme nič, čo by si mohla dať pod zadok. Chcela preliezť dozadu, že sklopí operadlo a v kufri niečo nájde. Dala si povedať, že to nie je dobrý nápad, lebo ak to v tých kŕčoch skúsi, tak sa potentuje hneď. Upokojovala som ju, že aj keby sa to stalo, nič sa nedeje, že to v pohode zvládneme a napadlo mi, že pod zadok si môže dať zadný koberček. Dala si ho pod seba a bolo vidieť, že je pokojnejšia, no o necelých desať minút to už nevydržala a naozaj sa pokakala. Dosť ju to vzalo, fňukala, že je trapka a hanbí sa. Pripomenula som jej svoju nehodu, ktorej bola svedkom a nech si spomenie aj na to, ako mi pomáhala vyčistiť pocikaný matrac. Opýtala som sa, či nemá dojem, že som väčšia trapka. Došli sme na odpočívadlo, no bolo tam priveľmi rušno, preto ma poprosila, aby sme išli niekam dole z diaľnice, niekam kde je kľud, nech sa tam umyje vodou z bandasky a prezlečie. Že až po provizórnej očiste sa pôjde niekde osprchovať, lebo takto vraj nemôže vystúpiť z auta. Vraj sa hanbí a jednoducho to pred ľuďmi nedá, proste by nezvládla, keby ľudia videli ten fľak na zadku a ako sa jej to kydá z nohavíc. Konečne sme našli relatívne vhodné miesto. Vystúpili sme z auta, vybrala som bandasku a medzi otvorenými dverami sa išla umyť. Vyzliekla sa a keď videla ako vyzerá, znova fňukala, že sa strašne hanbí. S úsmevom som jej povedala, že jej šibe, keď sa predo mnou hanbí a začala som ju olievať bandaskou. No pripadala som si, akoby som prežívala nejaký príbeh z tohto fóra, kde baby opisujú, ako ich musela umyť mama, lebo samé to nezvládali. Kamoška je inteligentný, životaschopný človek, ktorý sa v každej situácii vynájde, všetko hravo rieši a preto ma zaskočilo, čo teraz stvára. Fakt chaosila a keďže som nechcela, aby tam stála nahá od pása dole, dlhšie ako to bolo nutné, začala som ju umývať. Zľahčovala som to a smiala som sa, či ju k tomu vedú lesbické chúťky, alebo čo jej je, že ju musím umývať ja. Síce celý čas lamentovala, že sa strašne hanbí, keďže ju umývam totálne dokakanú, no nechala ma a nadobúdala som dojem, že si to fakt užíva. Bola ozaj príšerne pokakaná a dala som ju do poriadku v podstate bez jej pomoci. Prádlo som dala do igelitky a automaticky som ho išla vyhodiť, no zastavila ma, nech ho nevyhadzujem, že si ho v hoteli vyperie. Zaskočilo ma to, lebo vôbec nie je šetrná a bez problémov vyhodí čokoľvek. Je síce fakt, že tiež nevyhadzujem prádlo, ale u mňa to je motivované tým, že ma vzrušuje si pred svedkami prať pokakané veci. V jej prípade som neverila, že to myslí vážne. Totiž poznám ju a zdalo sa mi, že sa veľmi hanbí, že chce aby jej nehoda čo najskôr zišla z očí aj z mysle a preto som čakala, že ho okamžite vyhodí. Konečne sme dorazili do hotela a naozaj začala prať a vôbec jej nevadilo, že sa na to dívam. Bola som z toho úplne paf, lebo toto som nečakala. Potom náš pobyt veselo bežal ďalej, na druhý deň bolo všetko zabudnuté, i keď ona sama sa k tomu párkrát vrátila, no už sme sa len zasmiali na našich nehodách. Náš bezstarostný výlet pomaly končil, prišla nedeľa, deň odchodu. Balili sme sa a potrebovala som igelitku. Vraj určite jednu má v bočnom vrecku tašky, že mám si ju zobrať. Vyberala som igelitku a vypadla poloprázdna fľaštička od preháňadla. Ostala som úplne zarazená, chcela som sa jej na to opýtať, no nechala som to tak. Odvtedy som na to pomerne dlho myslela, či nie sme náhodou rovnako trafené a či to nezistila práve tu. Či ma nespoznala v nejakom príspevku. Nechcem konšpirovať, ale neviem sa zbaviť pocitu, že ráno pred odchodom sme išli do lekárne práve kvôli tomu preháňadlu, že všetko mala naplánované, že nič nebola náhoda, a že na výlet sme išli len preto, aby si to užila, prípadne, aby to prvýkrát vyskúšala. Trávime spolu dosť voľného času a nikdy sa jej nestala žiadna nehoda. Stať sa to síce môže každému, ale takmer prázdna fľaštička od preháňadla a tá akože paralýza hanbou, len aby som ju totálne pokakanú kompletne umyla, to mi nejak nesedí. Časom som sa tým prestala zaoberať, už mi to ani nenapadlo, no v piatok prišla za nami na chatu. Vedela som, že dorazí akurát vtedy, keď budeme preč, preto sme sa dohodli, kde jej nechám kľúč. Bola minimálne dve hodiny sama. V podvečer chodievam behávať a odchádzam z domu bráničkou, ktorú normálne nevyužívame, lebo táto bránička je len prístup k potoku a do lesa. Kamoška však vie, že tadiaľ chodím behať. Dobehla som k bráničke a na múriku som si všimla pokakané nohavičky. Boli tam aj nohavice, ale tie boli len pohodené. Nohavičky boli položené tak, aby doslova svietili, aby sa nedalo prehliadnuť, ako vyzerajú. Bola som si istá, že sú kamoškine, a tak večer osamote som jej povedala, že vzadu som našla úchvatne dizajnované gaťky. Hovorila som jej to nadľahčene, s úsmevom a ona na to, že sa hanbí, že chcela si ich vypláchnuť v potoku, ale už nestihla, lebo sme sa vrátili. Ja si však myslím, že chcela, aby som ich videla a tentokrát už neverím, že toto všetko boli samé náhody. Pokračovalo to tým, že vzápätí vstala, že ide pre tie veci a bolo očividné, že čaká, že pôjdem s ňou. Došli sme tam, zobrala nohavičky a išla ich do potoka prať. Snažila som sa ju zastaviť, nech neblbne, lebo voda je ľadová, nech to urobí normálne v kúpeľni, no neodpustila si, aby ich tam predo mnou aspoň zhruba oprala. Dokonca ma poprosila, aby som jej svietila aj mojou čelovkou, lebo tá jej, už slabo svieti. Pritom svietila celkom dobre, no zrejme chcela, aby som sa na to dívala. Ešte naruby obrátila nohavice, nech vidím, že sú tiež pokakané, ale tie už len vzala, že v kúpeľni ich predperie a hodí do práčky. Čo vy na to, aký máte z toho pocit? Keby som si bola istá, že pozná moje tajomstvo, by som sa s ňou o tom pobavila, nech máme medzi sebou jasno. Totiž iné tajomstvo pred ňou nemám a toto už asi aj tak pozná, no bohužiaľ, úplne istá si nie som, preto neviem čo robiť, lebo ak ho náhodou nepozná, chcem, aby to tak ostalo. No všetko nasvedčuje tomu, že má ma dokonale prečítanú.

Kamča (Po, 22. 11. 2021 - 16:11)

Maťo, myslím, že na to jdeš dobře. Podle toho, co píšeš, mám taky dojem, že to o tobě musí vědět. Právě podle toho praní prádla před někým mi to přijde dost zvláštní, že by šlo o náhodu. Možná si ji svou nehodou přivedla k tomu, že se jí to začalo líbit taky. Tak doufám, že ti tento tah vyjde a bude to ona, ikdyž asi se nedá počítat, že byste dělaly nehody před lidmi společně :D
Jen by mě ještě zajímalo, jak to vnímáš z druhé strany jako svědek něčí nehody. Asi tě to nebude tak vzrušovat jako když bys byla ty tou pokakanou, ale co si přitom představuješ? Je ti jí líto, protože sama víš, jaké to je, a nebo si představuješ, že jsi na jejím místě?

Maťa (Po, 22. 11. 2021 - 18:11)

To pranie v hoteli ma úplne zarazilo. Vtedy mi to prišlo prvýkrát zvláštne. Nechápala som to, lebo ju poznám, ale nejak zvlášť som to neriešila. Keď som našla tú fľaštičku, z toho som bola už trochu mimo, no presviedčala som sa, že príliš konšpirujem. V piatok, keď som našla tie nohavičky a hlavne keď som si uvedomila, že sú tam položené schválne tak, aby svietili, som si hovorila, že to nemôže byť náhoda a večer, keď sme išli pre tie veci, som myslela, že snívam. Neverila som tomu čo prežívam. Možno je to celé inak, možno naozaj konšpirujem a niečo si nahováram, ale myslím si, že na tom niečo bude. No veď uvidíme. V piatok možno príde na víkend. Ako som sa pri tom cítila? Cestou do Nemecka, v aute, som ju ľutovala. Necítila som nič zvláštne, len som ju ľutovala a rozmýšľala, ako jej tú situáciu uľahčiť. Keď sme zišli na okresku, našli vhodné miesto a videla som ako tam chaosí, z toho som bola úplne vedľa, lebo to nebola ona. Je životaschopná, inteligentná, páli jej to, vie si bez problémov s čímkoľvek poradiť a zrazu toto? Aj vtedy som si myslela, že snívam. Keď som stratila nervy a začala ju dávať do poriadku, som čakala, že ma zastaví, a že ma zjazdí, že si z nej takto robím srandu a ona nič. Fňukala ako je posr..., ale vôbec jej nevadilo, že ju umývam len ja, že ona len stojí a čaká až bude čistá. Bola som stále viac presvedčená, že vie čo robí a vychutnáva si to. Chvíľkami som mala dojem, že je vzrušená, no snaží sa kontrolovať. Možno aj toto si nahováram, ale mám pocit, že si to naozaj užívala. Pre mňa to bola zmes rôznorodých pocitov. Napadlo mi aj to, že škoda, že nie som v jej koži, ale nejak zvlášť som to neriešila. Rozmýšľala som hlavne nad tým, čo asi ona cíti a zároveň som vnímala svoje pocity, lebo boli ozaj zvláštne. Netvrdím, že som bola vyložene vzrušená, no chladnú ma to nenechalo. Neviem čo ma na tom, povedzme málinko vzrušilo. Či to, že sa jej stala riadne veľká nehoda, alebo to, že sa jej dotýkam a umývam ju, alebo som prežívala pocit prenesenej hanby a práve toto so mnou pohlo, neviem. Doteraz to neviem. Aj v piatok som sa cítila zvláštne, keď som našla tie nohavičky, aj keď som jej to večer hovorila a aj keď ich predo mnou vyplachovala, ale ono to nebolo vzrušenie. Neviem ten pocit popísať, ale nebol to nepríjemný pocit, no rozhodne bol zvláštny. Ten pocit však mohol súvisieť aj s tým, že som nadobúdala dojem, že o mne vie, a že toto všetko nie je náhoda.

Kamča (Út, 23. 11. 2021 - 12:11)

Díky za odpověď. Možná ji to opravdu vykolejilo, když si uvědomila následky a nebyla připravená na svědky, nebo naopak u toho jako svědka chtěla mít jen tebe právě proto, abys jí pomohla dát se do pořádku. Každopádně doufám, že se ti od ní dostane vysvětlení a užijete si i další nehody. A jen tiše závidím :D

Maťa (Út, 23. 11. 2021 - 14:11)

Najradšej by som bola, keby som sa mýlila, že pozná moje tajomstvo, no ak ho pozná, nech sa to vysvetlí a nech je medzi nami jasno. Fakt sme si veľmi blízke, preto verím, že sa to nejak pozitívne vyvinie. Vidím, že rád by si si užil niečo podobné, a tak držím palce, nech sa ti to splní.

Scatter (Po, 22. 11. 2021 - 04:11)

Tak poďte!

Návštěvník (So, 20. 11. 2021 - 11:11)

Neboj Kiki já si od doby kdy tě znám z té druhé stránky o tobě nic špatného nemyslím

Kikina (So, 20. 11. 2021 - 09:11)

Ach bože zase ty blbosti co už tu jednou byly.

Reklama

Přidat komentář