Děti a punčocháče.

Pýtaš sa sám seba na názov obchodu?

Ako chlapec som pančucháče nosil. Na začiatku 60-tých rokov som pančušky nosil aj ku krátkym nohaviciam do školy. Boli sme tak oblečení skoro všetci a nikto sa nikomu neposmieval. Nosenie pančucháčov sme považovali za normálne. Vo vyšších ročníkoch sme ich nosili tiež, ale iba pod dlhé nohavice v zime. To znamená od októbra do apríla a niekedy aj dlhšie. Neskôr sme tak nejak prešli na spodky. Tie som nosiť veľmi nechcel a obliekol som si ich až na veľké naliehanie mamky, ale vyzliekol som si ich hneď ako sa dalo. Keď som chodil na strednú školu, pred lyžiarskym zájazdom, mama domov priniesla pančucháče pre seba. Boli na nerozoznanie od tých detských, len boli väčšie. Opýtala sa ma, či si ich nechcem skúsiť, či mi nebudú dobré a či ich nemá kúpiť aj mne na lyžiarsky výcvik. Najprv som odmietol, že to sa nehodí, že pančušky sú pre deti. Mama trvala na tom, aby som si ich skúsil, že za to nič nedám a keď mi nebudú dobré, nič sa nestane. Boli mi akurát a tak som mame povedal, nech mi ich kúpi keď chce, ale že na lyžiarsky si ich nevezmem, aby som nebol na posmech, ale po škole si ich oblečiem. Mama súhlasila, hoci povedala, že aj nejaká jej známa kúpila synovi na lyžiarsky pančušky, ale keď nechcem nemusím si ich vziať. Na lyžiarsky mi mama do batoha medzi spodky prepašovala aj dvoje pančucháče. Zistil som to až na mieste, keď som sa vybaľoval. Na izbe sme boli 4 a tak som dával pozor, aby to nikto zo spolubývajúcich nezbadal a pančucháče som nechal v batohu. Ráno som s prekvapením zistil, že jeden zo spolubývajúcich si oblieka pančucháče, také isté ako mám ja v batohu a nerobí s tým žiadne tajnosti. Na svahu som si všimol jedného spolužiaka, že sa mu pod šponovkami niečo rysuje, také tie kolieska na zadku, ale nebol som si istý, tak som to nechal tak. Po večeri som zašiel k ním na izbu, len tak, aby mi prešiel čas. Na radiátore boli zavesené dvoje pančucháče, to znamená, že ešte niekto z ich izby mal pančucháče. Teraz som už bol zvedavý, kto to bol a čakal som, kto sa k ním prizná, ale nedočkal som sa. Zato som sa dočkal na našej izbe. Ráno si pančucháče obliekal aj druhý spolubývajúci. Keďže sa hovorí, že mala kopa pýta viac, tak som aj ja vytiahol pančucháče s batohu a obliekol som si ich. Po lyžiarskom sa stávalo, že sa objavili pančucháče aj v škole pri prezliekaní na telocvik. Môžem povedať, že okrem vojenčiny som ostal verný pančucháčom až do teraz.

Dosť často spomínate 70 denové pančuchy ,aké značky preferujete ?

Ono pro kluka stačí klasické silonove punčocháče mohou bit klidně i dámské a nikdo to nepozná já také nosím dámské jako dnes ráno jsem si vzal dámské 70 den ono v tomto větru poslouzili dobře a nedělám s toho žádnou vědu za 1 není mi chladno po ránu a na odpoledne se také hodí a pak i na večer.

Já mám v paměti zážitek ze školy, taky ze 70. let. Dva kluci o přestávce zlechtali na nohách kluka, který měl punčocháče. O přestávce ho povalili na zem, zuli mu bačkory a přes punčocháče ho lechtali na chodidlech – tedy jeden na něm seděl a druhý mu lechtal nohy. Zlechtal ho do počůrání, i když to bylo přes punčocháče.

Ať si každý nosí punčocháče jak chce já je nosím normálně punčocháče stále mamka vždy večer mne a ségře připraví punčocháče silonove ségra si je nevezme ale já jo když se odpoledne když přijdu ze školy domů tak se mamka diví že já je mám a ségra nikoliv. A občas se mne směje a říká mi ještě ať si rovnou máme řeknu o plenu to to nosí malé děti punčocháče a plenky a vždy ji za trest dostane ona za posměch a používá ty pleny celý víkend aby se pro příště noposmivala a když chce jít ven tak jedině s plenkami a punčocháčemi jinak nikoliv já nosím také pleny na cestu a na spaní jelikož se pocuravam.

Naši kluci 13 a 10 punčochače do školy né, ale na sport, kolo, lyže, turistiku je nosej.

Náš kluk také v nich cvičí, ale na punčocháče je ještě čas.

Navzdory snahám niektorých jedincov, ostáva táto diskusia zdravá a aj prínosná. Hoci som zástanca pančuchových nohavíc, kým neuvidím cvičiť chlapcov v pančucháčoch, tvrdenie Jardu považujem buď za paródiu, alebo sen, ktorý si plní iba virtuálne. Čo sa týka plienok, myslím, že na nete existujú stránky venujúce sa tejto !záľube". Pravdou je ale to, že čas pomaly dozrel na pančušky. Sychravé a studené rána priam vyzývajú k ich oblečeniu. Čím som starší, tak pre mňa tento čas prichádza skôr. V školských časoch som bol vždy proti, keď si mama na pančušky spomenula príliš zavčasu. Aj v septembri som obliekal pančušky, ale iba na zemiakové brigády, alebo keď bolo branné cvičenie spojené s výletom do prírody. Pravidelné nosenie začalo tak od októbra do apríla v závislosti veku a počasia. Nižších ročníkoch sme pančušky nosili aj ku kraťasom, niekedy až do polovice júna. Podľa toho ako sa prejavili zamrznutý muži a "zacikaná" Žofka. Aj Medardova kvapka hodne do toho zasahovala. Občas v lete k večeru sa ozývali volania: " Janko, Zuzka ! Poďte si obliecť pančušky, alebo tepláky, lebo už je chladno.