Děti a punčocháče.

O prázdninách jsem jel k tetě na chalupu na Šumavu. Večer jsem se šel sprchovat, teta na mne volala že věci na spaní mám na židli v koupelně. Tam neleželo pyžamu,ale triko a klasický vroubkovaný punčocháče. Nějak jsem to moc neřešil a oblékl se jak mi teta připravila. Ráno při snídani za tetou přišla sousedka pro vajíčka a mne teta zvedla od stolu ať jdu sousedce vajíčka odnést. Já byl samozřejmě jen v těch punčocháčích a triku a nezbývalo mi nic jiného než takhle oblečenej vyrazit. K sousedce to bylo kousek a já myslel že budu hned zpátky, ale byl jsem pozván ať se jdu seznámit s jejím synem. To pro mne byl celkem stresující okamžik. Já 13tiletej kluk,v létě ,v punčocháčích. Sousedka měla 15letyho syna Petra, kterej byl ale úplně v pohodě a to že jsem v punčocháčích ocenil slovy jé ty taky nosíš punčocháče? Celý dopoledne jsem byl u nich na návštěvě na odpoledne jsem ho pozval ať příjde on za mnou. Když přišel já už byl v kraťasech.Petr přišel i se svou mámou a přinesli mi velkou tašku plnou punčocháčů který Petrovi už byli malé. Tak nastalo velké přeměřování a u kterých si nebyli jistý ty jsem si musel vyzkoušet. Dostal jsem jich asi 20. Díky tomu že jich bylo tolik, musel jsem je nosit každý den skoro celý školní rok. Další dvě léta se situace opakovala a já si od tety odvážel tašku plnou punčocháčů.

Ja ako dievča, som nemala veľký problém s pančuchami tymí bavlnenými detskými. Nosila som ich bežne pod nohavice cez zimu. Vadilo mi to, len keď mama v jeseni povedala zajtra do školy už teplo oblečení, týkalo sa to aj mojich dvoch bratov. Vždy som mala dojem, že to hovorí veľmi skoro, že von je ešte dosť teplo. Starší brat Kajo, ako si pamätám nikdy neprotestoval, za to najviac to vadilo mladšiemu Jarovi. Boli sme súrodenci narodení dosť po sebe, keď ja som bola štvrtáčka, Kajo bol piatak a Jaro druhák, ale bol medzi nami len ročný rozdiel, zle mu vychádzali roky /Jarovi/. Oblečenie, ktoré sa dalo sme po sebe nosili. Ja som bola medzi chlapcami a preto len veľmi malo vecí som mala typicky dievčenských. Mne to nevadilo, lebo najviac som sa hrávala s chlapcami. Po druhej triede, Jaro pevedal, že on pančuchy už nechce nosiť, že chce radšej spodky. Darmo ho presviedčal Kajo, že aj on ich nosí. Mama rozmýšlala ako to urobí, veď práve pančuchy bolo to oblečenie ktoré sme po sebe mohli nosiť. Nakoniec sa rozhodla tak, že chlapcom teda kúpi po dvoje spodkov a ja keď donosím pančuchy po Kajovi, môže mi kúpiť konečne aj dievčenské farby. Ja som povedala, že určite nechcem ružové, mne vyhovovali také farby ktoré som nosila a k sukni som si najradšej obliekala biele, ale tie v šatníku mal aj Kajo ako sviatočné. Prišla ďalšia zima a známy príkaz od mami, zajtrá pančuchy a spodky. Hneď po prvých dňoch Jaro protestoval, že spodky sú odporné, dostal na výber - pančuchy alebo spodky. Ofučaný povedal, že tak radšej spodky. Po čase som si všimla, že mi z času na čas niektoré pančuchy chýbajú, ale potom som ich v špine našla. Pranie bola moja povinnosť. Napadlo ma, že mi ich určite
berie Jaro. Ráno som si dala pozor, aby som si všimla, čo má na nohách, ale mal ponožky. Povedala som mu, nech si poriadne zastrčí tričko do nohavíc, keď to robil, všimla som si, že mal na sebe spodky. Povedala som si, dnes som nemala šťastie, ale ani ďalšie kontroly neboli úspešné. Pančuchy mi však mizli. Pomohla mi náhoda, Kajo sa roz zohol a zbadala som pančuškový lem nad nohavicami, ale na nohách mal ponožky /maskoval to aby sme si mysleli, že nosí spodky. /Povedala som mame, že by som si rada dokúpila nejaké pančuchy. Dala mi peniaze, pančuchy som kúpila, ale nie pre seba, ale pre Kaja. Dala som mu ich medzi jeho veci. Keď mama povedala, že chce vidieť čo som si kúpila, povedala som jej čo sa stalo. Povedala, že som urobila dobre. Na to prišiel prekvapený Kajo, že má medzi vecami nové pančuchy, že to asi nie je pre neho. S mamou sme mu povedali, že sú jeho, vraj mal priamo povedať, že mu spodky vadia. Po čase sa aj Jaro k pančuchám vrátil a nosili sme ich po sebe celú základnú školu.

Já jsem si od mami na pondělí řekl že bych pod kalhoty chtěl punčocháče ale můžou být i silonove a ona řekla že jó že mne dá od sebe 7 denní jsou takové slabší a pod kalhotami vypadají docela dobře ale i celkem budu vypadat dobře budu mít obuv prestige dětské dennimky modré na dva suché zipy v dzinove barvě a půjdu teprva do třetí třídy tak to mohu ještě mít malou nohu 33 a prostě zn. Prestige tu mám nejraději s obuvi.

Pančuchy -bŕřŕŕ- nočná mora z detsva. Prišiel som im na chuť, keď som z nich vyrastol a začal nosiť pánske pančuchy.

Na učňovku som nikdy nechodil, ale chodil som na gympel. Bol som prekvapený, keď jeden chalan prišiel do školy v pančucháčoch. Teda myslím pančucháče pod nohavicami. V šatni pred telesnou stiahol nohavice a objavili sa pančušky. Bol som dosť zaskočený, lebo som si myslel, že pančušky u chlapcov končia na ZDŠ-ke. Nepovedal som nič, ale asi som sa čudne zatváril. U spolužiakov to akoby nezanechalo žiadny ohlas. Po skončení školy sa ten chlapec pridal ku mne na zástavke autobusu. Po chvíľke sa ma rovno opýtal, či som bol veľmi prekvapený, keď som ho uvidel v pančucháčoch. Po pravde som povedal, že áno, ale skôr ma prekvapiloto, ako suverénne to urobil. Povedal som mu, že doma si ešte občas pančušky oblečiem, ale do školy by som sa asi neodvážil a v dni keď je telesná už vôbec nie. Priznal som sa, že som očakával hurónsky smiech a poznámky. Najviac ma prekvapilo, že za tým nie je jeho mama, ale, že je to jeho vlastné rozhodnutie. Dlho som potom nad tým uvažoval, či by som ja v sebe našiel toľko odvahy a obliekol si pančucháče do školy v deň telocviku. Už na základnej škole som s tým vo vyšších ročníkoch mal problém. Snažil som sa aspoň nebyť prvý v pančucháčoch. Dlho som v ten deň nemohol zaspať. Ráno, keď som sa obliekal, som očami zavadil o šuplík, kde ešte boli moje dvoje posledné pančucháče a zrazu som si chcel vyskúšať aký je to pocit, keď si pod nohavice oblečiem pančucháče. Práve keď som si do pančucháčov strkal tielko, otvorili sa dvere a vo dverách sa objavila mama. Prišla ma zobudiť. Ty už si hore? Menej ošúchané pančucháče nemáš? Trochu som sa zahanbil a odpovedal, že už nie. Keď som vošiel do kuchyne, mama mi podala stovku a len tak mimochodom povedala, aby som si v meste kúpil nové pančušky. V ruke som držal peniaze a rozmýšľal som, či si tie pančucháče nevyzlečiem a nepôjdem do školy bez nich. Z tejto úvahy ma vyrušila mama. Poponáhľaj sa, aby si stihol autobus. A až v autobuse som si uvedomil, že mám oblečené pančucháče a mal som pocit, že to každý vidí. Uvedomil som si, že som si v tom prekvapení nevzal ani ponožky a keď sa budem prezúvať, že to každý uvidí. Záchvat paniky mi na čelo vyrazil kvapky potu a zacítil som triašku. Mama, ktorá stála vedľa mňa si to všimla a priložila mi ruku na čelo. Asi máš horúčku, zájdi za školským doktorom, nech sa na teba pozrie. Iba som prikývol a uvedomil som si, že to je možnosť ako sa vyhnúť prípadnému odhaleniu a posmechu. Školský lekár iba poznamenal, aby som sa vyzliekol do pol pása, potom ma pomocou fonendoskopu počúval. Daj si ruky vbok, nadýchni sa, nedýchaj, zakašli. Sestrička, zmerajte mu teplotu, zdá sa mi, že troška hicuje a aj čudne dýcha. 37,4 pán doktor. To bude začínajúca chrípka, pripravte injekciu(už si nepamätám akú). Poď sem za plentu, rozopni si nohavice a opri sa o lehátko. Nohavice sa mi zviezli ku kolenám a ukázali môj zadok v pančuškách. Sestrička pančušky a trenírky posunula nižšie a pich. Keď som sa obliekal, opýtala sa ma, či pančušky nosím bežne, alebo iba teraz, keď som chorý. Ani neviem prečo, ale povedal som, že stále. Ona iba poznamenala: Keby tak môj syn chcel nosiť pančušky, ale on chodí s holým zadkom a večne je nachladeny. Doktor mi podal recept na lieky a ospravedlnenku do školy. Prikázal mi ležať, piť čaj a o týždeň aby som sa ukázal. Keď som vyšiel von vo vrecku som nahmatal peniaze od mami. Mal som asi dve hodiny čas do odchodu autobusu a tak som sa pobral do mesta vyplniť mamin pokyn: Kúp si nové pančušky! Vlastne som ani nevedel, kde sa dajú kúpiť pančucháče. To ma prinútilo rozmýšľať kde by mohli mať pančušky. Prišiel som k záveru, že buď v textile, alebo v predajni s obuvou. Predajňa obuvi bola veľká a vždy tam bolo veľa ľudí, preto som sa rozhodol, že to skúsim v malom obchode s textilom. Vošiel som do vnútra, zvonček zazvonil a staršia pani sa ma opýtala čo si prajem. Spýtal som sa, či majú pančuchové nohavice. Máme a aké veľké chceš? Pre koho to bude? Chcel som zaklamať, ale iba som voľačo zabreptal. Pre koho? Nerozumela som. Nóó pre mňa, ak máte také veľké. Pravdaže máme a chceš teplé bavlnené, alebo silonkové? Vytiahol som vtedy nohavicu a povedal som Iba takéto a podvihol nohu, aby ju mhla uvidieť cez pult. Ona prikývla a zavolala do skladu: Monika dones mi detské punčošky 160-tky, nech si túto mládenec vyberie. Zo skladu za pult prišla slečna o 2-3 roky staršia ako ja a doniesla papierový balík a položila ho na pult. Hneď ho rozbalila a spýtala sa: Akú farbu by si chcel? Pre chalanov kupujú hnedé a modré, ale mame aj biele a červené. Máme aj N-kové. Nechceš? A aké to sú? To sú normálne pančušky, len je na nich malý kaz. Napríklad tu na týchto je vidieť uzlík, na týchto je nejaký fliačik možno od oleja, ale pod nohavicami to nie je vidieť a sú za polovicu. Môžu byť? Áno vzal by som si. Koľko? Mám stovku. Koľko dostanem za stovku? Za stovku môžeš mať 5 párov a ešte ti vydáme, jedny stoja 17 Kčs a za všetky by si zaplatil 85 Kčs. Dajte mi ešte jedny a ja vám dám ešte 2 koruny. Zabalila pančušky do papiera a keď videla, že mi do školskej tašky nevojdu, previazala mi balík špagátom a urobila na ňom veľké oko, aby som ho mohol vziať do ruky. Vlastne až doma som zistil, že v balíku boli pančušky všetkých farieb, čo spomínala, teda aj červené.
Mama prišla domov skôr a hneď zisťovala, čo povedal doktor. Ukázal som jej slovníček s ospravedlnenkou. Povedal som jej, že som dostal injekciu do zadku, že sestrička ma pochvália za pančušky. Potom sa ma spýtala ako sa cítim. Ozaj, vráť mi tu stovku, čo som ti dala na pančušky, ja ti ich zajtra pôjdem kúpiť. Netreba, mal som čas, tak som si kúpil sám. Tam sú v balíku, pozri sa. Preboha, koľko ich tu je? Koľko si minul? Je ich 6, ale musel som pridať 2 koruny. Také lacné? Hej, vraj sú N-kové.
Viem, že som toho napísal veľa, ale neviem, či tu ešte niečo napíšem. Pančucháče nosí ešte aj teraz a mám 63 rokov.

Ja som nič neskúšal, len som Tomovi povedal svoj príbeh ktorý sa stal pred 15timi rokmi. Môj synovec má 10rokov a tiež pančuchy nosí.

Tome já jsem si o punčocháče už řekl, jak si na tom ty?

Kuba moc hezky sa to četlo.

Prišiel som k Petrovi, chlapcovi ktorý ma mal doučovať matematiku. Zvonil som, ale nik mi neotváral. Skúšal som mu zavolať, ale nedvíhal, tak som čakal. Po chvíli dorazil a ospravedlňoval sa mi, že mešká. Odomkol dvere a vošli sme dnu. Pri vizúvaní som si všimol, že mal na nohách ponožky, ktoré vyzerajú ako pančuchy /bolo tu o nich písané/. Teda, bol som presvedčený, že gymnazista bude mať na sebe ponožky, určite nie pančuchy, hoci bol už dosť chladný november. Ja som tiež mal také ponožky a celkom rád som ich nosil. Usadili sme sa do obyvačky, Peter bol na moje prekvapenie veľmi milý a priateľský, vôbec nie taký, akého som si ho pamätal z leta. Pýtal sa ma čo mi robí problémy a uvaril čaj. Po naozaj kamarátskom rozhovore, sme sa pustili do matiky. Dokázal mi veľmi dobre vysvetliť, čomu som nerozumel. Začali sme rátať. Po chvíli povedal, že mu je teplo a bez zábran si zložil nohavice. Mne vypadli skoro oči s jamôk, na nohách nemal ponožky ako som si myslel, ale pančuchy. Neubránil som sa a opýtal sa ho, či ich naozaj nosí aj do školy. On sa zasmial a povedal, či nevidím, že ich má na sebe. Navrhol mi, že ak mi je teplo, mám sa vyzliecť aj ja. Ja som povedal, že mi je príjemne. Nasledovala otázka
či ja pančuchy nenosím? Lakonicky som odpovedal - občas a pokračoval som v počítaní príkladu.
Oči mi pod chvíľou zbehávali na jeho nohy v pančuchách. Ani vo sne by ma nenapadlo, že aj 16 ročný chlapec ich môže nosiť. Spoločne sme vyrátali príklad. Neubránil som sa otázke, že ako to berú jeho spolužiaci. On povedal, že normálne. Vraj keď bol prvák, tak padli nejaké poznámky, ale nič viac. Vravel, že tak ako niekto neznáša pančuchy on neznáša spodky. Pustili sme sa do ďalšieho príkladu. Zrazu som aj ja pocítil potrebu ukázať mu, že ich mám na sebe. Opýtal som sa ho, či mu naozaj nevadí, ak si aj ja vyzlečiem nohavice. Zasmial sa, že prečo by mu to malo vadiť, len ostal prekvapený, prečo mám na pančuchách podkolienky, pýtal sa ma či mi je taká zima, alebo ich maskujem. Povedal som mu, čo sa mi v škole stalo. Povedal mi, že aj on zažil podobné veci, ale nerobil si z toho ťažkú hlavu. Vraj nech si každý nosí to, v čom sa cíti dobre. Potom sme sa viac venovali téme pančúch ako matematike. Aj mi ukázal v skrini koľko ich má a že ak chcem, dá mi svoje z ktoré sú mu už malé. Skrsla mi myšlienka, čo ak tie pančuchy zoberiem a poviem mame, že som si ich kúpil a peniaze mi ostanú. Povedal som mu, že by som si ich aj zobral a pýtal sa, čo za ne chce. Zasmial sa, že nič. Plán na zbohatnutie začal vychádzať, vybral mi asi 4-5 kusov, ktoré mu boli malé. Na pančuchách bolo však vidieť, že boli nosené, tak to by som asi doma neobhájil, že som si ich kúpil. Moje pevné rozhodnutie, že ja s pančuchami končím bolo naštrbené. Záškodnícke plány na zisk peňazí prerušil telefón od mamy, kontrolovala ma, či som na doučovaní. Ja som jej povedal, že áno a povedal som jej aj o dare od Petra. Povedala mi, že keď skončíme, tak máme ísť do obchodu spolu a kúpiť mne aj Petrovi nové pančuchy. Tak sa aj stalo. Bol som rád, že išiel so mnou. Nevedel som ako by som ich sám kupoval. On však nechcel aby som mu pančuchy kúpil. Na ďalšie doučovanie som už išiel v pančuchách bez podkolienok. Tak isto aj do školy. Skamarátil som sa v škole aj s druhým Petrom - chlapcom ktorý pančuchy začal nosiť ako prvý. Nosil som ich potom až do 8 triedy - tie klasické detské a potom, už mi boli malé som začal nosiť hrubšie silonky a hladké bavlnené asi dámske.