Nová medicína

První příspěvky v diskuzi

reagovat 20.9.2005 13:04 - Ema

Víte někdo něco bližšího o "Nové německé medicíně" Dr.med.Ryke Geerda Hamera? Něco je na www.paprsky.de

reagovat 3.1.2007 23:14 - John

NEJLEPŠÍ FINANČNÍ NABÍDKA VAŠEHO ŽIVOTA.

DÁREK DO ROKU 2007 PRO KAŽDÉHO, KDO JE SCHOPEN VIDĚT DÁL, NEŽ K PŘÍŠTÍ VÝPLATĚ :



Motto :

reagovat 4.1.2007 09:47 - DDD

Johne, tohle Ema asi nemyslela...

reagovat 25.3.2008 12:55 - Anežka

ahoj zajímá mě. co si myslíte o nemocech budoucnosti? Bude se to zlepšovat? Budeme zdraví anebo nás úplně všechny dostanou civilizační choroby?

reagovat 26.3.2008 16:44 - Jaroslav

Podle mne se větší důvěra v možnosti prediktivní medicíny, bude se více spoléhat na genetiku a hodně se zdůrazní možnosti aktivní prevence v péči o jednotlivce. Také se nejspíše bude posilovat vědomí každého za své vlastní zdraví. Jako takovou první vlaštovku vidím GHT, která se zabává prediktivní medicínou a je možný nechat si udělat rozbor už teď.

Pokračovat na prvních deset příspěvků v diskusi

Poslední příspěvky v diskuzi

reagovat 20.10.2010 23:30 - O príčinách neplodnosti, či potratu z pohľadu germánskej novej medicíny

Pohľad na neplodnosť je z pozície GNM komplexný a objasňuje ju na viacerých úrovniach. V rámci tohto článku si vysvetlíme tri najfrekventovanejšie základné príčiny neplodnosti.

K neplodnosti u ženy prichádza v prípade aktívneho genitálneho konfliktného programu sliznice maternice, keď sú postihnuté aj vajcovody, tvorí sa počas neho nádor, ktorý môže upchať cestu vajíčku na jeho trase do maternice. Sliznica maternice a vajcovodov je z vnútorného zárodočného plátku riadeného kmeňovým mozgom. Daná klasifikácia je potrebná, pretože predurčuje reakciu orgánu na konflikt. Presný popis priebehu konliktu na úrovni maternice a vajcovodov sa popisuje nižšie:

Riadiace centrum: koncový-zadný kmeňový mozog



Biologická funkcia: prijatie, zahniezdenie vajíčka, potomka



Typológia konfliktu: konflikt-sústo, prijatie-prechod sústa



Emocionálna náplň konfliktu: Nepekný, otrasný, genitálny konflikt suvisiaci s mužom, dieťaťom…, obťažovanie dieťaťa, Ponižuje ma muž…, Tak toto sa fakt nerobí…, To fakt ju znásilnili… Potreba zahniezdenia potomka…predovšetkým v kontexte vzťahu stará mama - vnuk-vnučka. Kiež by moja dcérka otehotnela…Nejde o sexuálny konflikt týkajúci sa ženskosti…



Symptómy v konflikt-aktívnej fáze: Plochý alebo karfiolovitý adenokarcinóm, potenciál nepriechodnosti vajcovodov, čo spôsobuje neplodnosť, prípadne mimomaternicové počatie



Názov ochorenia: endometriáza, adenokarcinóm tkaniva maternice, teratóm



Symptómy v post-konfliktnej fáze: tuberkulotické odbúravanie nádoru, zosyrovatie, odstránené prostredníctvo krvácania



Názov ochorenia: metrorrhagia-krvácanie z maternice, biely hnisavý výtok leucorrhoea, ak chýbajú mikroorganizmi vznikajú zapuzdrené “benígne” nádory – polipy, prípadne trvalá nepriechodnosť vajcovodov



Biologické posolstvo-zmysel “ochorenia”: Odstránenie, zbavenie sa nechutného genitálneho konfliktu, zahniezdenie potomka pomocou silnejšieho extra tkaniva, teratóm predstavuje anachronický spôsob rozmnožovania riadený kmeňovým mozgom



Ďalšie možné príčiny neplodnosti sú tieto:

2. Ak žena utrpí tzv. konflikt vyživovania, čoho dôsledkom je adenokarcinóm - adenóm hypofýzy, automaticky sa zvýši hladina prolaktínu v tele a oplodnené vajíčko sa automaticky vypudí. Podobne ako je tomu v horeuvedenom prípade, hypofýza je riadená kmeňovým mozgom a priebeh konfliktu je totožný: v konflikt-aktívnej fáze tvorba nádoru, v postkonfliktej fáze jeho odbúravanie. Poznáme 2 typy vyživovacieho konfliktu, ktorý vyvoláva nadmernú funkciu, prípadne adenóm hypofýzy: 1. Nedokážem chytiť, dosiahnúť na svoje sústo, pretože som prinízky: symptóm: akromegália, 2. nedokážem nakrmiť, postarať sa o svoje dieťa, rodinu: symptóm: zvýšenie prolaktínu, aby sa začala tvorba mlieka, ale bez karcinómu prsnej žľazy. Hormonálna liečba nie je riešením daného stavu, je nutné uvoľniť konfliktný prežitok, obavy ženy z jej neschopnosti postarať sa o budúce potomstvo …

3. Ak hormonálne ustálená žena praváčka ( nekojí, nie je po menopauze, nie je pod vplyvom chemoterapie ), utrpí tzv. revírno genitálny konflikt, hamerovo ohnisko dopadá do ľavej hemisféry mozgu, čím sa jednak hormonálne vychýli v prospech mužskej optiky vnímania konfliktov a nedôjde už k zreniu vajíčok, menštruácia sa do okamihu vyriešenia konfliktu pozastavuje. Ak tomu konliktu dôjde v prvé dni tehotenstva, žena plod potratí. Žena sa zároveň po dopade prvého revírneho konfliktu stáva mierne mániotická. K obnove menštruačného cyklu príde až po vyriešení konfliktu, alebo ak druhý revírny konflikt, dopadajúci už do pravej hemisféry, je vážnejšieho kalibru a misku váh vychýli v opačný smer. V tom prípade sa žena stáva mierne depresívnou, opať sa dostaví pravidelný cyklus.

reagovat 20.10.2010 23:30 - Neplodnosť. Jednosmerka bez návratu?

Neplodnosť je jedna z najvačších tráum pre páry túžiace po potomkovi. O neplodnosti u ženy sme zvykli hovoriť, keď napriek ročnej snahe vedome otehotnieť, sa to nedarí, alebo keď žena nedokáže donosiť svoj plod. Po dlhých snaženiach sa páry dostávajú vačšinou k odborníkovi, ktorý podrobuje potencionálnu matku a otca rôznym fyzikálnym a hormonálným testom. Podľa lekárskej vedy, ako sme si mohli zvyknúť, aj za neplodnosťou stojí nesprávne fungovanie organizmu, nejaká nezrovnalosť v pozadí. Vo vačšine prípadov vyšetrení sa aj nachádza nejaký telesno-hormonálny dôvod pre neplodnosť, ale napriek terapii sa častokrát nedostavujú želané výsledky. Podľa lineárnej logiky za všetkým musí byť logická príčina, čo vedie k snahe danú príčinu viacnásobne bezúspešne nájsť. Vyšetrenia sa opakujú, až sa v konečnom prípade pristupuje k procesu umelého oplodnenia. A ani to nie je vždy úspešné. Nakoniec pacientovi dojdú peniaze, či viera a problém ostáva nedoriešený. Tieto prípady sa vedecky klasifikujú ako neplodnosť z nejasného dôvodu. S týmto nevyriešeným stavom sa potom musia pacienti = páry horko popasovať...častokrát na úrovni doživotného rozsudku.

Ale naozaj nie je riešenie?

"Zázračné" prípady

Horeuvedené prípady sú častejšie, ale poznáme aj iné zaujímavé príbehy. Manželská dvojica natoľko túži po dieťati, že si ho adoptuje. Po adopcii dovtedy neplodná manželka náhle otehotnie. Poznáme prípady, keď pár splodí potomka až po ukončení všetkých neúspešných terapií u lekára. Potom sú prípady, keď matka, ktorá prišla o svoje dieťa, nedokáže otehotnieť do okamihu uvoľnenia pocitu smútku za nebohým dieťaťom, k čomu prichádza častokrát až po riadenej psychoterapii.

Ale bolo by dobré poznať, čo sa skrýva za týmito zázračnými prípadmi, pretože by sme s tým mohli vedome pracovať v náš prospech.

Dobrá správa je, že poznáme recept na zázrak!

Lineárna a cyklická príčinná súvislosť

Ortodoxná medicína vníma nepolodnosť ako zrnko piesku, ktoré sa dostáva do mechanizmu a treba ho odstrániť. Systémový prístup sa však pýta aj na širšie súvislosti: pýta sa, čo je za neplodnosťou, aká je jej funkcia, čo sa deje v rodine, prostredí človeka na čo najlepšou odpoveďou tela je práve neplodnosť. Ak pristupujeme k otázke z tohto pohľadu, odpoveďou na neplodnosť nemusí byť terapia, ale zmena sociálnych vzťahov, okolností človeka.

"Zmysel" neplodnosti

Žeby telo malo pádny dôvod na neplodnosť? Žeby išlo o reakciu tela na podmienky v okolí? Žeby neplodnosť bola ochranným mechanizmom tela v záujme ženy a nenarodeného dieťaťa? Teória o maximálnej snahe zvieraťa zabezpečiť šírenie svojho genofondu v rámci rodu je veľmi známa. Podĺa evolučnej teórie zviera zvažuje tieto okolnosti počas celého svojho života.

Podľa pozorovaní, ak napr. na istom území klesá počet nových jedincov, zvyšuje sa hustota obyvateľstva, znižuje sa úroveň obživy v okolí, zviera má nevhodné sociálne zaradenie atď., zvieratá (napr. zajace, mačky) dokážu reagovať na možnú kopuláciu cielenou ovuláciou, aby maximalizoval možnosť oplodnenia, prežitia. Vo zvieracej ríši je evidentné, ale u človeka to nemusí byť inak, že fertilita kopíruje istú sezonalitu. Deti sa síce rodia počas celého roka, ale v istých mesiacoch je napr. frekvecia narodených detí s autizmom, schozofréniou výrazne vyššia.

Inak povedané, zohľadňujúc okolnosti prostredia evolúcia u človeka vyvinula isté neuro-hormonálne mechanizmy na regulovanie vlastnej plodnosti. Prakticky existujú dve stratégie v oblasti šírenia génov formou plodenia: veľa potomkov s nízkou úrovňou starostlivosti zo strany rodiča alebo malý počet potomkov s relatívne vysokou úrovňou starostlivosti zo strany rodiča. Túto podobu reflektuje aj porovnanie plodenia detí v rozvojových štátov Afriky so západným svetom. Zdá sa, že tu ide hlavne o evolučné tlaky v tejto oblasti zabezpečiť prežitie adekvátneho počtu potomstva.

Stres a schopnosť reprodukcie

Mnohé výskumy poukazujú na prepojenosť evolučných pravidiel u človeka podobne ako tomu je vo zvieracej ríši. Napr. počas vojen, prírodných katastrof sa ženský menštruačný cyklus častokrát pozastavuje, nastupujú iné komplikácie. Je známe, že napr. intenzivne športovanie, balet v predpubertálnom veku spôsobuje časové posunutie prvej menštruácie o 1-3 roky. Podobne normálny cyklus v dospelom veku môže ovplyvniť aj intenzívny fitnes tréning, či intenzívna forma športu. Archaické mechanizmy nášho tela túto náročnú činnosť vnímajú ako stav pohotovosti podobný krízovým životným situáciam, preto plodenie dočasne obmedzujú. Podobnej zákonitosti sa podriaďuje aj zamedzenie menštruačného cyklu u podvýživených dievčat v krajinách tretieho sveta, či žien trpiacich na anorexiu alebo podrobujúcich sa intenzívnej diete. Podvýživa totiž dáva signál mozgu, že prostredie je nevhodné na plodenie a zaopatrenie potomstva. Podvýživa je samozrejme veľmi individuálny pojem. Faktom je, že u kontrolnej skupiny žien, kde ich požiadali o zvýšený príjem stravy do pol roka 50% neplodných žien otehotnela. Je zaujímavé, že v kontrolnej skupine sa nacházali aj obézne ženy, kde dodatočný zvýšený príjem živín vyriešil ich dlhoročnú neplodnosť. Ako argument sa uvádza, že každý z nás má istú vhodnú biologickú váhu, ak sa jej vzdiali, je tu riziko nastúpu neplodnosti.

Podľa druhej štúdie aj obezita môže byť príčinou neplodnosti. Doterajšie prípady pojednávali o biologickom strese spôsobiacom neplodnosť. Psychologický stres však môže byť tiež príčinou neplodnosti, keďže mozog medzi druhmi stresu nerozlišuje. Podľa výskumov kde si ženy viedli menštruačný aj tzv. stres kalendár sa potvrdilo, že k vynechaniu, nepravidelnosti cyklu došlo v stresových obdobiach resp. v časoch veľkej fyzickej záťaže. Prepojenosť stresu na plodnosť, dokonca na môžnosť potratu je evidentná. Zároveň je potvrdené, že emocionálna stabilita v mesiaci splodenia potomka bola oveľa lepšia ako v mesiacoch tzv. neúspešných pokusov. Výskumy potvrdzujú, že neplodnosť podporuje aj chronický stres a depresia.

Chemická kuchyňa našho evolučného vývoja

Normálny menštruačný cyklus je predpokladom reprodukčnej schopnosti a je riadený komplexným mechanizmom. Na piedestáli aparátu je hypothalamus, ktorý sa prostredníctvom nervových a hormonálnych vplyvov spolupodiela na vačšine biologických pochodoch. Hypofýza v pozícii nádrže na požiadavku hypothalamu, či tela manažuje prisun želaných hormónov. Príslušné hormóny sa krvným obehom dostávajú do vaječníkov a maternice, zároveň hormóny sú posielané i v spatnom móde pre potrebu regulácie a spatnej vazby.

Hypothalamus a hypofýza sú zároveň aj na vrcholku aparátu stresovej reakcie tela. V takomto prípade sa vylučované stresové hormóny dostávajúce do nadobličiek tvoriac požadovanú úroveň kortizolu, čím sa telo cielene aktivizuje.

Práve skúmaním prepojenosti stresu a schopnosti reprodukcie sa dokázalo, že vylučovanie tzv. streshormonov bráni mechanizmu reprodukcie v rámci maternice a vajcovodov, zároveň tlmí tvorbu tzv. gonadického hormónu. Tzv. corticotropin releasing hormone (CRH) je doslovne hormónom regulácie reprodukcie. Jej produkciu zabezpečuje tak hypothalamus ale aj maternica počas tehotenstva, postupom času v čoraz vačšom množstve. Avšak CRH z rozličného zdroja má protichodné účinky. CRH z hypothalamu zabraňuje otehotneniu z dôvodu evolučného rizika zlých životných podmienok, kým CRH z maternice bráni vplyvu hypothalamu v záujme udržania plodu, dokonca istá úroveň CRH je zabudovaným faktorom pre správne načasovanie spustenia prirodzeného pôrodu.

Počas chronického stresu, v stave úzkosti, predovšetkým v stave depresie je hypothalamická úroveň CRH natoľko vysoká, že môže rezultovať do neplodnosti. Aj to je dôvod toho, prečo je traumatická udalosť navyšujúca celkovú úroveň CRH potencionálnym spúšťačom predčasného pôrodu, dokonca potratu u ženy. Tendencia k predčasnému pôrodu u žien, ktoré boli napr. v detstve vystavené zneužívaniu vedci zdôvodňujú tým, že daná trauma doživotne navyšuje úroveň hypothalamického CRH, čo počas tehotenstva dodatočne navyšuje hladinu CRH produkovanú maternicou, čo má nepriaznivé dopady na optimálny priebeh tehotenstva, navodzuje “pokyn” na pôrod skôr než je tomu potrebné.

Stresové hormóny kortizolu majú mnohé pozitívne účinky na utlmenie bolesti a zápalu, preto sú súčasťou mnohých farmák, pričom však ich dlhodobé užívanie má za následok poruchy reprodukcie. Ako sme spomínali, mozog nerozlišuje medzi psychologickým a biologickým stresom. Hlad, nizka hladina cukru v krvi u pacientov s diabetom zvyšuje hladinu hypothalamického CRH, preto ich úroveň reprodukcie je oproti zdravým ženám výrazne ohrozená.

V zaujímavom prepojení je i stravovanie, úzkostlivosť na jednej strane a neplodnosť na stane druhej. Známe pojmy: úzkostlivý jedák, depresívny vychutnávač jedla predurčuje skutočnosť, že istá skupina ľudí svoj negatívny psychický stav kompenzuje jedlom. Tento mechamizmus vysvetľuje vplyv tzv. hormónov páliacich tuky = leptiny pôsobiacich v tukových tkanivách. Tento hormón reguluje cez hypothalamus telesnú váhu a potrebu príjmu stravy u človeka. Zdá sa, že za nadváhou je rezistencia spomínaného leptínu: I keď je hladina leptínu v tele človeka vysoká, hypothalamus nereaguje na spatnú vazbu. Práve leptín ma viacero zaujímavých účinkov. Bráni napr. tvorbe CRH t.j. príjem potravy navyšujúcej leptín má protistresové účinky. Aj preto mnoho ľudí tzv. piknickej telesnej štruktúry charakterizuje bodrosť, veselá povaha. Zároveň sa potvrdilo, že u zvierat, nezávislých na váhe, podávanie leptínu pozitívne vplýva na ich reprodukčnú schopnosť. T.j. nízka úroveň leptínu spôsobená hladovaním, zároveň vysoká hladina CRH zamedzuje reprodukcii. Je to dôvod pre “podporu nadváhy” v prospech boja proti neplodnosti. Na druhej strane pri obéznych ľuďoch práve rezistencia na leptín je dôvodom na ich neplodnosť.

Dané poznatky vrhajú nové svetlo na postupy ortodoxnej medicíny, ktorá za funkcionálnou neplodnosťou hľadá len hormonálne vychýlenie jedinca, čo sa hormonálnou, farmakologickou liečbou snažia cielene upraviť. Tento hormonálny “neporiadok” v tele však cez systémový pohľad nie je žiadna nezrovnalosť, ale optimálna reakcia tela na daný psychicko-fyzikálny stav tela, človeka. Boj proti evolučným pravidlám nemôže byť z pozície ortodoxnej medicíny týmpadom trvalo úspešné.


Nový prístup k neplodnosti

Mnohé výskumy poukazujú na negatívny vlyv stresu. U žien trpiacich depresiou je riziko neplodnosti oveľa vyššie, zároveň depresia vznikajúca z dôvodu neúspešných pokusov otehotnieť stav len zhoršuje. Tento fakt potvrdzuje aj výskum, kde sa dokázala vyššia neúspešnosť umelého oplodnenia u žien trpiacich depresiami. Riadená psychoterapia na strane druhej u depresívnych žien zvýšila mieru otehotnenia a úspešného donosenia potomka na 60% oproti skupine, ktorá sa na terapii nezúčastnila, kde miera dosiahla len 24%.

Tak teraz všetci k psychológovi?

Neplodnosť, ako sa spomínalo, má viacero dôvodov. Ak napr. niekomu dokazateľne neplodnosť spôsobuje nepriechodnosť vajcovodov, ešte môže trpieť, aj kvôli danému faktu, depresiami. Človek je komplexný tvor a pýta si komplexné “riešenia”. K dnešným lekárom sa však najnovšie vedecké objavy dostávajú veľmi pomaly. Dnešná medicína je zároveň na vojnovej nohe so psychológiou, čo si koniec koncov v tomto prípade najviac “zlíznu” práve neplodné páry. “Nešťastné” manželstvo, nesprávna voľba kariernej dráhy, nespracovaná trauma, či bolestivé úmrtie blízkeho môže spôsobiť “nemú” depresiu u ženy, na ktorú si človek časom “zvykne”, spolužije s ňou, vidí svet trochu v tmavších farbách. Aj to je dôvod, prečo neprávom, ale dané osoby ľahko prijímajú fakt, že sú to práve oni, ktorí nemôžu mať ani dieťa. Aká to škoda…pričom vyriešenie potiaží je častokrát pre nosom…pod lampou zvykne byť najvačšia tma….

reagovat 20.10.2010 23:31 - Psychológia Vianoc alebo vyvarujme sa vnútorných konfliktov

Je to za nami. Vianočné sviatky sa pomaly a istotne blížia do fázy dozvukov. Ide proklamovane o najkrajšie sviatky v roku. S miernym časovým odstupom by som v duchu týchto sviatkov zverejnil zaujímavé psychologické súvislosti týchto dní každého kresťansky poňatého roku. „Timing“ je cielene vybratý do obdobia, keď sa vraciame k racionálnejšiemu uvažovaniu a pátos, symbolika sviatkov sa opať dostáva do úzadia. Ak ste ešte nepočuli o tzv. Christmasology = Vianocológii, tak je to práve na čase. Ide o novodobú, málo známu vednú disciplínu, ktorá pojednáva o psychologickom prístupe človeka k Vianociam a o terapii tzv. syndrómu Vianoc. Zverejňovanie týchto poznatkov pred sviatkami je viac než nevhodné, pretože je to skôr obdobie reálneho prežívanie pocitov v súvislosti s Vianocami, než potreby štúdia duševných príznakov viažúcich sa k tomuto časovému pásmu roka. Je to pochopiteľné, pretože aj narkomani radšej volia drogové opojenie než čítanie v príručkách o chémii a fanúšikovia bungee jumpingu namiesto bádania v štatistikách úmrtnosti a nehodovosti, neváhajú zoskočiť z ďalšieho vysokého viaduktu. Pričom odborníci vianocológie vôbec nechcú kaziť čaro Vianoc, len si trúfajú na objektívne hodnotenie ich psychologického pozadia.

Vianocológia ako vedecká disciplína vníma vianočné sviatky ako osobnú výzvu (Christmas challenge), v ktorej sa silno, častokrát skreslene prejavuje, odzrkadľuje naša vlastná osobnosť. Vianoce sú zrkadlom našej duše: znelo by v jednej výstižnej vete. Z matematického pohľadu vzťah k Vianociam opisujú dva faktory: princípy vianočných sviatkov (principles of Christmas) a typologia osobnosti. Ide o dva odlišné faktory, ale ich prepojenosť je jednoznačná. Princípy a duch Vianoc v rodinách určujú buď tradície, dominantný partner, dokonca to môže byť aj svokra, pričom ostatní členovia rodiny sa buď vášnivo podriaďujú alebo chronicky trpia.

Z pozície vianočných modelov je najznámejší asi tzv. tradičný typ. Ide o podobu opisovanú vo “veľkej knihe”, to čo je snom, či práve opačne, nočnou morou mnohých z nás. Potrebným nástrojovým vybavením tohto modelu je naivita, nevinné deti, ukvapená babička, navzájom si pomáhajúci manželský pár pripomínajúci “štebot” holubičieho krdľa. V byte sa skveje obrovská, vyzdobená jedľa, na stole jablko, orechy, v pozadí hrajú :Zvončeky štastia” či "O Tannenbaum". V tradičnom modeli žijúci ľudia sa príchodom Vianoc vášnivo venujú štrikovaniu šálov, či ponožiek, pečú štrudlu, inú typickú národnú vianočnú dobrotu. Tento model milujú predovšetkým spirituálne a sebaobetujúce typy ľudí. Vo Vianociach daný typ vníma kus duchovenej mystérie, ktorá k nám preniká o.i. cez svatú omšu, kým obetavý človek sa konečne môže v plnej svojej šírke prostredníctvom riadenej sebadeštrukcie, nervového zrútenia obetovať svojmu milujúcemu okoliu. Priaznivcom tohto modelu je aj narcisticky založený človek, ak sa mu vianočná večera podarí v surealisticky-dokonalom duchu zorganizovať. Udržanie modelu si pýta dostatočnú silu, pretože idylka tohto modelu častokrát v sebe skrýva mnohé potlačené konflikty z uplynulého roka. Účinnosť modelu narúša napr. zle-dobre načasovaná sms-ka milujúceho blízkeho, zabudnutá cenovka na darčeku od Ježiška, či ponožky, viazanka kupovaná tomu istému človeku stý krát… Počas výskumu tohto modelu sme sa stretli aj s tragickým príkladom, keď sa zať obesil na osemnástom šáli kúpenom svokrou, pričom sa v liste na rozlúčku vyjadril, že až vtedy zistil, čo tými šálmi, ktoré od nej dostával, svokra dlhé roky naozaj mienila.

Opakom tradicionálneho typu je racionálny model, alebo model roztrieštenej autistickej, inžinierskej rodiny bez jasných hodnôt. Tá namiesto balamútenia detí volí skôr ich poznatkovú osvetu. Podľa racionálneho modelu Vianoce sú hlúposť, pri každom vianočnom stole sa pripomenie, že Ježiš sa nenarodil 25- tého, že Vianoce sú zabalením antropologicky podloženého sviatku zimného slnovratu do kresťanského duchu. Zároveň nezabudnú prízvukovať, že aj keby Ježiško existoval, počas pár hodín by musel rozniesť cca. 300 miliónov darčekov po svete, čo je absolútne nereálne. Vianočný stromček je poňatý ako ničenie lesov, Zvonky šťastia ako trápna zvonkohra a darčeky ako vyhodené peniaze do vetra, preto si rodičia vždy ponechávajú ich účtenku. Čo ak by sme ich museli vracať? Otec si namiesto Ježiska v deň Vianoc pozrie 10 časť trháku s Bruce-om Willisom, lebo to má rád. Zástancami tohto modelu sú ľudia bez fantázie, pragmatici založení na princípoch zisku, autistické povahy. Výskumy však preukázali, že aj v týchto rodinách deti veria v Ježiška, len si myslia, že Mikuláš spolu s Ježiškom sa utiahli na istý čas do nútenej ilegality.

Pricípom hedonistického prístupu k Vianociam je hromadenie pôžitkov. Vianoce sú ďalším dôvodom na nezmyslené prežieranie sa. Ide o model egoistov, kde rodina a priatelia sú len hlučnou kulisou pre ich vlastnú estrádu. Buďme = jedzme spolu! Pod pozlátkom Vianoc sa hedonistovi = pôžitkárovi vybavia nové recepty, gurmánske špeciality, ktorých požitie je následne “vykúpené” žlčníkovou kolikou, zvýšeným krvným tlakom atď…nevadí….darčeky? Formalita….len nech už sme za ňou, aby sme si sadli ku stolu, ktorý praská pod nakopeným jedlom. Poznáme mnohé sebevraždy, kde namiesto listu na rozlúčku ostala len pripečená morka. I takto to u hedonistu vyzerá.

Princíp vlastníckeho prístupu k Vianociam je typický pre masového človeka dnešnej doby. Nemá tradície, jeho jediným majetkom sú televízne reklamy, žije podľa pravidiel: koľko dáš, toľko dostaneš. Namiesto darčekov vníma peňažné rámce a rozpočet. V rámci rodín sa nemilujú, ale navzájom sa kupujú… Tento model obľubujú narcistické typy, ktoré svojou radodajnosťou prekrývajú potrebu sa ukázať vo svojom najaltruistickejšom svetle celému svetu. Tento model však nenávidia sentimentálno-romantické typy, ktoré ju vnímajú ako znesvetenie princípov Vianoc.

Komfortný typ prístupu je ďalší v poradí, asi najdrzejší typ zo všetkých. On nepociťuje ani potrebu k pretvárke, je absolútne nezaujatý sviatkami, zisťuje potrebu nakúpiť nejaké darčeky až predpoludní v deň vianočný, čo následne končí kúpou otrasného svetra vo výpredaji, salónky sa vežerú z krabice a vianočná večera je synonymom pre dovoz pizze až ku dverám domu.

Samozrejme horeuvedené typológie osobností nikdy nie sú čisté, ale ide o ich zmiešaninu v istom “správnom” pomere. Trochu menej rozšírenými typmi sú tzv. puritáni, ktorí uznávajú Vianoce, ale len v ich prakresťanskej podobe: oheň, chlieb, dúšok vína, ručne vyrobené darčeky, kým typ revolucionára z princípu robí všetko inak než stádo ľudí, ktoré vidí okolo seba. Na doplenie “typologického portfolio” na uzavretých oddeleniach psychiatrických kliník sa objavujú aj zmnožení Ježiškovia a duch Vianoc nepokazí ani spievanie Internacionály. Aby sme ostali objekivni, na koniec sme nechali tzv. eklektického = vyberavého človeka, ktorý predstavuje duševne zrelú osobnosť. V tomto prípade človek neslúži Vianociam, ale naopak, Vianoce sú dobrou príležitosťou prejaviť lásku bližnému. Sú tradície, ktoré sa však nemusia preháňať, spraví sa aj po domácky vyrobený darček, ak sme zruční a kúpi sa darček, po ktorom niekto naozaj túži a papá sa aj radostne, ale bez potreby skončiť na jednotke intenzívnej starostlivosti. Táto rodina nechce žiť nejakej vianočnej myšlienke, ale chce demonštrovať, že sa raduje zo vzájomnosti. Každý je tým, čím je a preto ho všetci milujú…

S.O.S. Sú tu Vianoce! Bolo by naozaj na čase vrátiť Vianoce tam, kam naozaj patria, z peňažnej burzy do naších sŕdc. Aby sa stali sviatkami lásky a nie wellnessu, keď sa sviatok nákupného ošialu zmení na sviatok rovných ľudí, ktorí sa majú radi. Nie sme ďaleko od okamihu, keď sa objavia občianske iniciatívy v duchu: Ako prežiť Vianoce bez ujmy, či spoločenstvo protivianočných aktivistov. Do módy sa možno raz dostanú aj vianočné sviatky bez darčekov. Práve predávanie darčekov sa stáva v dnešnej dobe skúškou sily, ktorá vyúsťuje aj do pocitu straty sebeúcty. Naša snaha milovať a byť milovaný sa preukazuje v naháňaní sa po lepšom, krajšom, rýchlejšom dare… Gíč, sentiment, pozlátko koncom každého roka nás nútia k záverečnému porovaniu si síl v snahe ukázať sa, že žijeme v milujúcom, uspokojivom svete, kde je nám nadmieru dobre. Peniaze a profit prenikli do nášho súkromného života a určujú podobu tohto koncoročného šprintu. Musí to tak naozaj byť? Prečo nestači a nemôžeme sa len radovať jeden druhému, tešiť sa z toho čo je, čo život dal. Je pravdepodobné, že je ťažké s tým začať, ale niekto to snáď raz musí skúsiť. Štastné rodiny, ich štastní členovia, štastné Vianoce bez barličiek a nástrojov. Je to v dnešnej dobe skôr výnimka než pravidlo. Namiesto utíšenia ducha totiž z hľadiska psychopatológie dnešné Vianoce skôr vyvolávajú opačný fenomén v ľuďoch. Mentálne poruchy sa z hľadiska výskytu paradoxne navyšujú. Jedným z najčastejších je chorobná nútkavosť nakupovania, ktorej cieľom nie je uspokojenie potrieb blizkych, ale potlačenie pocitu vlastnej úzkosti. Nakupovanie, balenie darčekov, kupovanie jedličky už nie je voľbou, ale psychickou nutnosťou. Zároveň sa znásobuje aj počet porúch v stravovaní. Hovorím tu o ľuďoch trpiacich na bulímiu a anorexiu. Vianoce pôsobia ako katalyzátor aj pre oprášenie konfliktov dovtedy ako tak bezproblémovo žijúcej rodiny. Vianoce posilňujú aj pocit vnútornej samoty. Čumiac do TV-bedne na šťastných, usmievajúcich sa ľudí, človek sa dopytuje, že prečo sa na neho nikto neusmieva, prečo ho nikto nemá rád. Síce štatistiky nepotrvrdzujú zvýšenú frekvenciu samovrážd v tomto čase, ale nehovoria ani o to, že dané obdobie môže byť spúšťačom pre úvahy, ktoré neskôr daný človek v horeuvedenom duchu dokoná… Mieru frustrácie zvyšuje aj to, že ide o deň v roku, ktorý znásobuje v bežný deň potlačený pocit osamelosti. Vyumelkovaný pocit štastia, násilnické vtláčané pocity hojnosti a ružovučkého sveta dostávajú mimo koľaj aj mnohé stabilné povahy. Alternatívou môže byť len autentickosť, neprifarbenosť sviatkov, ktoré sú o prijatí, láske, vnútornom vedení, a vnútormom zmierení.

Mikulášska dilema? Takmer pred 100 rokmi osemročné americké dievčatko Virginia O'Hanlon-ová sa obrátilo na redaktora The New York Sun s nasledujúcou otázkou: moji kamoši mi vravia, že Mikuláš neexistuje, kým môj ocino tvrdí, že čo píše The Sun, to je vždy pravda. Prosím Vás, zodpovedzte mi otázku: existuje Santa? V rubrike Otázky a odpovede redaktor Francis P. Church básnicky a vyhýbavo odpovedal, že Santa existuje, ale nie ako ozajstná osoba, ale ako metafora lásky, dobra a viery. Táto dilema odzrkadľuje rozpoloženie každého dieťaťa a rodiča v istom veku. Existuje Ježiško, do akého veku je potrebné danú vieru podporovať, alebo takouto ideológou deti neopíjame od začiatku vôbec? V tejto konšpiračnej hre sa naozaj podieľajú všetci, od rodičov, cez starých rodičov až po médiá. Dokazuje to aj fakt, že len anglická pošta ročne “doručuje 120 000 listov Ježiškovi. A to hovorím len o časti Veľkej Británie. V 50 rokoch 20. storočia sa stala v USA kuriozita, keď ako reklamný ťah jeden z reťazcov uviedol na svojom letáku telefónne číslo na Mikuláša. Tlačovou chybou sa však stalo, že deti sa dovolávali viacero dní na tajné číslo sídla vzdušnej obrany USA. Po medializácii incidentu sa v USA vytvorila iniciatíva, kde na web stránke www.noradsanta.org deti každoročne môžu “radarom” sledovať pohyb Ježiška v očakávaní, kedy sa zastaví práve u nich doma. V roku 1999 v deň Vianoc si webovú stránku pozrelo až 250 000 000 návštevníkov na celom svete. Efekt Ježiška je naozaj silný. Vo veku 3-5 rokov svet detí naozaj tvoria rôzne bytosti, postavičky dobra a zla, veci majú svoju dušu. Dokonca sa dokázalo, že napriek “zákazu” Ježiška, deti neprestali v neho veriť, len prijali fakt, že o ňom nemôžu hovoriť. Evolúcia dieťaťa zaujímavo kopíruje posun od viery v prírodu = animizmus cez viacbožnosť = polyteizmus k viere v Jediného = monoteizmus. Preto “vykynoženie” viery v Ježiška u detí je len akýmsi narušením ich aktuálneho vnímania sveta, ktoré je pre nich v danom štádiu typické zo strany okolia. Tak ako sa však vyvíjajú, nadobúdajú na abstraktnom a logickom uvažovaní a dostávajú sa do kritickej štácie, keď si prirodzene ako súćasť vývoja konfrontujú predstavy starého sveta s novým. Detí začínajú napr. v duchu znalosti fyzických zákonov spochybňovať schopnosť Ježiška “zmáknúť” rozvoz darčekov po celom svete v obmedzenom čase. Výskumy potvrdzujú, že k tomuto psychologickému zlomu u detí priachádza vo veku cca. 7,2 rokov. Deťom však nepredstavuje veĺký šok zistenie, že Mikuláš nie je ozajstnou osobou, ale prostriedkom vyjadrenia lásky rodičov. Chybu preto spraví len ten rodič, ktorý sa vzoprie prirodzenému vývoju psychiky dieťaťa. Umelým vytesnením “Ježiśka ako fikcie”, aby potom dieťa nebolo neskôr vystavené klamu, rodič činí viac neplechy než dobra. Aj o týchto skutočnostiach sú Vianoce. Všetko dobré…..

reagovat 20.10.2010 23:32 - HPV virus a rakovina krčka maternice z pohľadu germánskej novej medicíny

Záujemcovia o GNM, ktorí poznajú 5 biologických zákonov, vedia, že vačšina ochorení má biologické posolstvo. Dnes si v kontexte týchto poznatkov priblížime “obávanú” rakovinu krčka maternice a HPV virus.
Rakovina krčka maternice sa viaže k špeciálnemu programu sliznice krčka maternice, ktorá je riadená kortexom veľkého mozgu. Pre biologické zmeny v organoch kortexu je v konflik-aktívnej fáze typicky nastupujúca nekróza = úbytok = tvorba vredov na tkanive, kým v hojivej fáze sa poškodené tkanivo “zacelujúcim” nádorom pomocou “zhubných” vírusov obnovuje, regeneruje. Pre tento prípad by som ešte prízvukoval, že je potrebné urćiť okrem laterality = pravo-ľavorukosti aj hormonálny stav ženy. Keďže mozgové relé krčka maternice sa nachádza v ľavej hemisfére mozgu, dopadajú sem prvotné tzv. revírne konflikty ženy praváčky v normálnom hormonálnom stave, v prípade ľaváčky je to sekundárny, terciálny konflikt, keď v opačnej = pravej hemisfére už jeden tzv. revírny konflikt aktívny je. Popis priebehu bilogickej zmeny je detailne rozpísaný nižšie





Riadiace centrum: kortex, mozgová kôra veľkého mozgu



Biologická funkcia: otvor do maternice



Typológia konfliktu: konflikt z odlúčenia, oddelenia, odmietnutia



Žena praváčka: prvotný revírny, genitálny konflikt



Žena ľaváčka: sekundárny, terciálny revírny, genitálny konflikt alebo v dôsledku hormonálneho vychýlenia - pohlavie, hormonálny stav určujúci



Emocionálna náplň konfliktu: sexuálna frustrácia, sexuálne odmietnutie, Vyhodil opustil ma manžel. Nechcem sa vydávať, nemôžeme sa zosobášiť, nechce dieťa so mnou, nechce so mnou pohlavný styk, podviedli ma, znásilnili ma, som vystavená sexuálnemu obťažovaniu



Symptómy v konflikt-aktívnej fáze: vredovosť, menštruačný cyklus ustane po dopade konfliktu, nedozrenie vajíčka, psychická frigidita, neplodnosť



Názov ochorenia: amenorrhoe, rana na krčku, necitlivosť, zriedka si to všimnú



Symptómy v post-konfliktnej fáze: znovuobnova, opuch sprevádzaný krvácaním, precitlivelosť, bolesti





Názov ochorenia: rakovina krčka maternice sprevádzaná prítomnosťou HPV vírusu, ktorý sa podieľa na obnove tkaniva, menštruácia sa navráti





Biologické posolstvo-zmysel “ochorenia”: rozšírenie krčka maternice v konflikt aktívnej fáze, aby sa mechanicky pomohlo k “osvojeniu” si mužského pohlavného orgánu



V prípade, že žena, ktorá nie je na antikoncepčných pilulkách a utrpí sexuálno- frustrujúci konflikt a následne si dá antikoncepčnú pilulku, z dôvodu hormonálneho vychýlenia, zmužnenie ženy - daný konflikt už tak citovo neprežíva - aktívny konflikt sa dostane mechanicky do liečebnej, hojivej fázy, kde sa nekróza za pomoci HPV vírusu zaceluje a tkanivo obnovuje. Pri zmenách na krčku maternice sa pararelne uskutoňuje i tzv. špeciálny biologický program srdcovej koronárnej cievy, keďže ich riadiace centrá sú v mozgu bezprostredne vedľa seba.

reagovat 20.10.2010 23:33 - Mám (D)átchu…

Každoročne v zimných mesiacoch sa periodiká, magazíny a webstránky o zdraví predbiehajú v prezentácii, už minulý rok nudu vyvolávajúcej informácie, ako predísť nádche. Tieto snahy sa vačšinou viažu k nejakej skrytej snahe pritlačiť nás ku kúpe nejakého zázračného prípravku na prevenciu, či zmirenenie dopadu nádchy. Znalci GNM sa dokážu zorientovať v súvislostiach: viď článok: Chrípka z pohľadu GNM, ale predsalen si neodpustíme pár zaujímavých podnetov z iného pohľadu.

Predsalen si neodpustíme pár zaujímavých podnetov z iného pohľadu.

Ak ste napr: z Papui Novej Guinei a o nádche ste ešte nepočuli, tak je určite najlepšie sa obrátiť na nejakú renomovanú webstránku o zdraví, či horlivého liečiteľa, ktorý Vás obdarí celou paletou preventívnych výrobkov. Niektoré rady sú však nadmieru vtipné, úsmevné a nezmyslami podložené. Napríklad sa môžeme dozvedieť, že virus nádchy prežije v kútiku oka až 1 celý deň a po stečení slzným kanálikom nás bez kompromisu nakazí. Najlepšou obranou sa preto javí, ak budete v zime chodiť so zavretými očami, nebudete hovoriť s nikým, na podanie rúk zabudnite vopred a najlepšie ak sa vrátite rovno domov do Papua Novej Guinei.

Ak predsalen zostanete, tak nepočúvajte babku o rizikách toho, že Vás na ľuďmi preplnených miestach “chorobne lízne treskúca zima”, pretože sa dokázalo,že napr. na severnom póle spolu s vyššiu frekvenciu lodnej dopravy znižuje aj miera nádchy na vedeckých polárnych stanovištiach.

Ak by Vás chcela herečka Julia Roberts nakazená nádchou pobozkať, tak to kategoricky v duchu horeuvedeného asi odmietnete, i keď sú indície k tomu, že by ste z toho vyviazli bez ujmy “soplenia”. Prečo? Pretože v súvislosti s nádchou medzi najparadoxnejšie odpovede patria výsledky otázok začínajúce na: Prečo práve ja?, Prečo práve teraz? Otázku študujúca British Common Cold Study si zobrala na mušku 420 osôb rôznej typológie a nakazila ich 5 vírusmi nádchy. Zistili, že príznaky sa prejavili len u dlhodobo vyčerpaných, emočne vybitých jedincov. V rámci štúdie Pittsburg Common Cold Study sa dodatočne zistilo, že stresovými faktormi, ktoré sú “nápomocné” pri vzniku nádchy a až 4 násobne jej “prispievajú” sú: dlhotrvajúce, vysilujúce problémy v práci, v rodine. Zároveň sa paradoxne potvrdilo, že introverti, ktorí sa menej stýkajú s nakazitým okolím sú náchylnejši na ochorenie než ich “ spoločensky šumiaci” kolegovia = extrovertné povahy. Dôvod? Psychická podpora okolia je totiž katalyzátorom dobre fungujuceho imunitného systému človeka.

Už ste sa zamýšlali nad tým, prečo Vás ten zákerný virus napadá až v okamihu skúškového obdobia, či v najvačšom pracovnom vyťažení? Asi Vám to už došlo, že?

V jednom výskume poprosili vysokoškolských študentov na internáte, aby napísali o svojom najtraumatickejšom zážitku vo svojom živote. Paradoxne u tých z nich, ktorým sa opis najlepšie a najvýstižnejšie vydaril, na dlhé mesiace imunitný systém vykázal posilnenú učinnosť. Dokonca pri dlhodobom výskume = steroch zo slín sa potvrdila ,doslova na deň presná, previazanosť emočného stavu jedinca a jeho slinného obsahu. Čím lepšia nálada, tým lepšia imunita… Imunitný systém je ako barometer: poukazuje na to, že nastal “prúser”… Nuž a keď už nastal, už nám asi nič nepomôže: ani odvar z kamiliek, ani vitaminová bomba…

Športuj a predídeš nádche….opať ďalší z nezmyselných omylov a mýtov dnešnej doby. Pri výskume vrcholových športovcov sa zistilo, že ich tendencia k nádche je oveľa vyššia než u smrtelníka, ktorý dobehne štafetu až na 3 pokus…Pri výskume bežcov maratónov sa potvrdilo, že zvyšovaním frekvencie tréningových dní sa priamo úmerne navyšovala aj miera výskytu nádchy. Dôvod? Šport je naozaj vážny stresový činiteľ. Poznáte iného tvora na Zemi, ktorý zo zábavi zabehne 50 km, alebo sa vyžíva v dvíhaní 200 kg náčinia?

Nuž, tak dá sa vôbec tej nádche predísť????

Ak ste svatý a od rána do večera meditujete, tak asi sa Vám to podarí…Ak sa Vám podarí znížiť hladinu stresu, tak priamo úmerne klesne aj výskyt nádchy. Napr. u pravidelne relaxujúcich ľudí je úroveň antigénov v slinách výrazne vyššia než u lopotiacich sa kolegoch… Ale sú aj imunitu posilňujúce prostriedky, i keď nemusia byť totožné s tým, čo Vám denne médiá trieskajú o hlavu. Nehovorím tu o nejakých pilulkách, výťažkoch z morského živočícha, či šupinách kôry neznámeho afrického stromu.

Vitamín C je vraj úplne neúčinný. Kým nositeľ nobelovej ceny Linus Pauling hovorí o tom, že 1000 mg vitaminu C znižuje výskyt chrípky o 45%. Tak komu máme veriť? Musíme podotknúť, že existujú aj odporcovia vitamínov, ktorí tvrdia, že 60 mg C vitaminu, postačujúci na prevenciu akurát tak skorbutu, musí stačiť. Na čo chceš žiť tak dlho?

Iné výskumy píšu o zmiernení následkov nádchy. 1000 mg C vitamínu každú hodinu v prvých 6 hodinách vypuknutia nádchy, následne každý deň 3 krát 1000 mg vitamínu zmierňuje príznaky o 85%. Ak to žalúdok nezvláda, treba dávku dočasne znížiť.

O pozitívnych účinkoch cesnakových kapsúl píše anglická štúdia potvrdzujúca zníženie výskytu nádchy o trojnásobok. Podobné preventívno-zmierňujúce účinky sa potvrdili požitím zinku a výťažku echinacea.

Čo povedať na rozlúčku? Ak by Vás “nachcípaná” Julia Roberts- ová predsalen chcela pobozkať, tak sa zamyslite nad nasledovnými otázkami:

· Je môj život dostatočne pokojný a bez vplyvu stresu?

· Či mate u seba pastely na cmúľanie so zinkom?

· Či požívate pravidelne cesnakové kapsule?

Ak ste splnili aj horeuvedené v treťom bode, tak nepochybne odoláte nádche, ako aj Juliinmu bozku…

Pokračovat na poslední stránku příspěvků v diskusi

Přidat příspěvek

 

Reaguji na komentář - nereagovat

* *